Hádanka #19159:
Svetlo, čo prichádza zďaleka
Na oblohe pôsobím ako jediný bod, no pritom ma môže byť more. Nie som planéta ani mesiac a moja žiara vie doraziť aj vtedy, keď som už dávno zhasnutý.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Svetlo, čo prichádza zďaleka
Na oblohe pôsobím ako jediný bod, no pritom ma môže byť more. Nie som planéta ani mesiac a moja žiara vie doraziť aj vtedy, keď som už dávno zhasnutý.
Keď sa niečo vydá vyššie než vták, čaká dlhá cesta.
Nepatrím na cesty ani na koľaje, no niekedy unesiem ťažký náklad do výšky, kde už je ticho. Pred štartom ma všetci kontrolujú, lebo jediný zlý detail znamená problém.
Na nočnej oblohe máva svoj vlastný podpis
Keď sa zotmie, často ju vidno blikať, hoci sama nesvieti ako lampa. Niekedy pôsobí ako malý bod, inokedy ako obrovský žiarivý svet v diaľke.
Obrovský ostrov hviezd
Na oblohe ma nevidíš ako jednu vec, ale ako stovky tisíc svetiel spolu. Z diaľky vyzerám ako rozliaty prach, no držím spolu v jednom celku.
Nocou mením podobu a stále sa vraciam
Raz som tenký ako úsmev, inokedy veľký a jasný. Nežiarim vlastným svetlom, no v tme ma vidno celé noci.
Noc ma pozná bez mena
Na oblohe mením tvár a niekedy sa tvárim ako zlatý oblúk. Nežiarim vlastným ohňom, len verne prijímam svetlo a strážim nočnú cestu poutníkov.
Tichý bod na nočnej oblohe
Na oblohe sa tvárim ako drobný bod, no z diaľky bývam obrovský a horúci. Keď ma noc prekryje, stále viem svietiť vlastným svetlom.
Na nočnej oblohe sa tvárim ako bodka
Na nočnej oblohe sa tvárim ako bodka, no v skutočnosti som horúca a ďaleko. Niekedy ma ľudia vidia len ako drobný žiarivý bod, hoci svietim vlastným svetlom.
Tancujem okolo hviezdy, no nie som jediná.
Niekedy ma vidno len ako malú iskru, inokedy ma prezradí len pohyb v prstenci. Môžem mať mesačný tieň, no sama nie som mesiac.
Zhluk svetiel, čo sa nikdy neponáhľa
Na oblohe pôsobím ako rozliaty prach, no nie som hmla. Som obrovské spoločenstvo hviezd a z diaľky vyzerám ako jeden svetelný ostrov.