Hádanka #20519:
Obrovský ostrov hviezd na oblohe
Keď sa na mňa pozrieš ďalekohľadom, nevidíš jednu žiaru, ale množstvo svetiel zlepených do jedného tvaru. Som domovom miliárd hviezd a pritom nie som ani planéta, ani súhvezdie.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Obrovský ostrov hviezd na oblohe
Keď sa na mňa pozrieš ďalekohľadom, nevidíš jednu žiaru, ale množstvo svetiel zlepených do jedného tvaru. Som domovom miliárd hviezd a pritom nie som ani planéta, ani súhvezdie.
Raz sa ukáže celý, raz len kúsok.
V noci mením tvar, hoci som stále ten istý. Okolo Zeme krúžim bez vlastného svetla a na oblohe ma ľudia sledujú podľa mojich fáz.
Kráčam okolo Zeme a mením tvár
Niekedy som tenký ako nitka, inokedy žiarim ako plný kruh. Neviem svietiť sám, len vraciam svetlo a každý večer sa zjavím inde na oblohe.
Noc na nebi, no nie som Slnko
Som verný spoločník jednej veľkej lopty a bez nej by som sa stratil v tme. Niekedy som tenký ako kosák, inokedy plný a jasný, no stále ma vidno najmä v noci.
Nevidíš ma na oblohe každú noc
Obiehajú ma malé telá a ja obiehám hviezdu. Nie som hviezda ani mesiac, no viem byť obrovská aj drobná a mám vlastnú dráhu.
Po nociach blikám, no nie som semafor.
Na oblohe ma vidíš ako malý bod, ale v skutočnosti som žeravý a veľmi ďaleko. Niekedy sa trasiem a môj jas nie je stále rovnaký.
Keď štartujem, všetci sa pozerajú hore
Najprv stojím nehybne ako veža, potom ma prebudí oheň a tlak. Nesiem ľudí aj náklad tam, kde vzduch už nestačí.
Na štart ma pripraví oheň, nie ruky.
Neviem lietať sama od seba, no keď ma niekto naštartuje, vyrazím vyššie než mraky. Som plná paliva, prežijem veľký hluk a mierim tam, kde už vzduch nestačí.
Telo, čo mení tvár a nikdy nesvieti samo
Na oblohe ma vidíš len z jednej strany a aj tak mením tvár od úzkeho oblúka až po plný kruh. Nežiarim vlastným svetlom, no noc bezomňa vyzerá inak.
Na oblohe žmurkám, no nie som mesiac
Vo dne sa schovám za jas a v noci dám svetu bodku svetla. Niekedy ma ľudia mýlia s planétou, no ja sama svietim, nie iba odrážam.