Hádanka #5550:
Tichý spoločník nočnej oblohy
Na oblohe ma vidno večer aj v noci, no cez dni sa schovávam. Raz som úzky ako necht, inokedy plný a okrúhly.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Tichý spoločník nočnej oblohy
Na oblohe ma vidno večer aj v noci, no cez dni sa schovávam. Raz som úzky ako necht, inokedy plný a okrúhly.
Keď odpočítavanie skončí, mizne z dohľadu
Najprv stojím pokojne, potom ma zhltne oheň a hluk. Nenesiem si krídla ani koľajnice, no viem vyniesť náklad tam, kde je vzduch riedky a ticho neznesiteľné.
Nocná iskra, čo nikdy nespadne
Na oblohe sa objaví ako bod, no patrí medzi najväčšie telá vo vesmíre. Niekedy svieti sama, inokedy ju vidíš len ako súčasť obrazca.
Tichý nočný spoločník nad nami
Na oblohe sa mením z tenkého kosáčika na plný kruh a potom zasa miznem. Niekedy svietim tak, že si na mňa ľudia ukazujú aj po zotmení.
Na štart ma musíš pustiť vo veľkom hluku.
Stojím na rampe, nosím viac než len náklad a po štarte ma posúvajú stupne. Neplachtím ako lietadlo, ale mierim tam, kde je vzduch už len spomienka. Čo som?
Keď sa niečo musí dostať vyššie než vtáky
Neplávam vo vode, ale viem niesť náklad tam, kde vzduch redne a je ticho. Zospodu vyzerám ako dlhé telo s ohňom, no môj cieľ je ďaleko nad zemou.
Noc na nebi, čo sa mení s nami
Raz sa ukáže ako tenký kosáčik, inokedy svieti celým kruhom. Neriadi deň ani noc, no pri pohľade hore ho vidíš najčastejšie po tme.
Na nočnej oblohe mením tvár
Raz som tenký oblúk, inokedy jasný kruh, no stále len obieham okolo niekoho väčšieho. Nezohrievam deň ako on, ale bez mňa by boli noci chudobnejšie.
Na oblohu sa nepýta, len štartuje vyššie
Najprv stojím pevne, potom sa odlepím od zeme a miznem tam, kde sa dýcha len prístrojmi. Nesiem náklad aj ľudí, no nechodím po cestách.
Na štarte ma drží zem, potom miznem v ohni.
Mám viacero stupňov a bez nich by sa veľký cieľ nedal dosiahnuť. Nesiem náklad vysoko nad oblaky, no späť sa často nevraciam.