Hádanka #5643:
Niekedy je celý jasný, inokedy len kúsok.
Na oblohe sa mením počas týždňov, no nie som oblak. V noci mi svetlo nepatrí, iba ho odrážam a viem zmiznúť takmer do tmy.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Niekedy je celý jasný, inokedy len kúsok.
Na oblohe sa mením počas týždňov, no nie som oblak. V noci mi svetlo nepatrí, iba ho odrážam a viem zmiznúť takmer do tmy.
Koniec cesty smerom k oblohe
Nevieš ma chytiť do ruky, no viem ťa vyniesť vysoko nad zem. Neštartujem nohami a po chvíli za mnou ostáva len stopa dymu.
Na oblohe blikám, no nie som vždy rovnaký.
Niekedy ma vidíš len ako bod, inokedy ma jas prehluší všetko okolo. Nechodím po oblohe ako pútnik, ale mením sa v noci aj v priebehu života.
Keď sa niečo veľké chce dostať preč zo zeme
Viem niesť náklad vysoko nad oblaky a pritom sa chvíľu tváriť, že stojím na mieste. Bez mojich motorov by sa ani jedna cesta hore nezačala.
Na nočnej oblohe sa tvári ako bodka, no nie je to planéta.
Keď sa zotmie, mnohé ich svietia spolu a niektoré vidno len v jasnej noci. Neputujú po oblohe ako lietadlá a predsa vedia meniť tvar súhvezdí.
Tichý spoločník nočnej oblohy
Nemám vlastné svetlo, no v noci ma vidno takmer vždy. Niekedy som len úzky pásik, inokedy veľká žiara pri Zemi, ale stále krúžim okolo niečoho väčšieho.
Keď chceš letieť vyššie než oblak
Nepatrím na cestu ani do garáže, ale dokážem sa rozbehnúť tak rýchlo, že za mnou ostane dym. Niekedy nesiem ľudí tam, kde už je len ticho a hviezdy.
Na oblohe žmurká, ale nebliká
V noci vyzerám ako malý prsteň svetla, no nie som mesiac. Niekedy svietim sám a inokedy ma vidno len z diaľky ako bodku. Čo som?
Svietim na nočnej oblohe bez baterky
Nocou žmurkám z veľkej diaľky a moj jas niekedy klame. Nešlape sa po mne, no podľa mňa si ľudia celé veky ukazovali smer.
Keď sa veci vznášajú, niekto im ukáže smer.
Najprv stojím na zemi, potom hučím tak silno, že ma vidno aj z diaľky. Nenesiem ľudí na dovolenku, ale bez mňa sa niečo veľké vôbec neodlepí.