Hádanka #2100:
Nočný sprievodca pri Zemi
Na oblohe nežiari vlastným ohňom, len odráža svetlo a mení tvár podľa dňa. Niekedy je tenký ako kosák, inokedy okrúhly a plný.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Nočný sprievodca pri Zemi
Na oblohe nežiari vlastným ohňom, len odráža svetlo a mení tvár podľa dňa. Niekedy je tenký ako kosák, inokedy okrúhly a plný.
Keď na oblohe blikám, nie som lietadlo.
Na nebi som bodka, no niekedy svetím prudšie než stovky lámp. Bez vlastného ohňa by som tu nebola a predsa ma vidno aj z ďaleka. Čo som?
Môj plameň nehreje ako na sporáku
Keď sa chcem odlepiť od zeme, hučím tak silno, až sa trasú okná. Niesom planéta ani hviezda, no viem niesť ľudí aj náklad vysoko nad oblaky.
Na nočnej oblohe bliká, no nie je to lietadlo.
Pozeráš na mňa z diaľky a vidíš len malý bod, no v skutočnosti som obrovská žeravá guľa. Svojím svetlom viem rozjasniť celú tmu.
Keď štartuje, všetci sa pozerajú hore
Najprv som len iskra a rachot, potom sa podo mnou trasie zem. Nesu ma nádrže a odvážam veci tam, kde už niet vzduchu ani cesty.
Strážim noc, no nie som slnko.
Raz som tenký ako kosáčik, inokedy sa tvárim plnšie než tanier. Niekedy ma vidno len večer, inde zas skoro ráno, a predsa stále krúžim okolo Zeme.
Obrovská mapa hviezd, čo sa nikdy nezroluje
Keď sa na mňa pozrieš ďalekohľadom, vidíš len malú časť veľkého celku. Som zložená z nespočetných svetiel, no sama nie som ani hviezda, ani planéta.
Keď sa odrazím, už sa len obzerám za dymom.
Najprv stojím nehybne ako obrovská svieca, potom ma prebudí prudký plameň. Niesol som sny vyššie než vtáky, no sám sa vôbec nebojím výšok.
Keď sa veci majú dostať vyššie, pomôžem im
Najprv stojím pevne na zemi, potom sa mením na plameň a rachot. Nesiem náklad, ktorý by sám ničím neprešiel, a smer ma drží len tak dlho, kým sa nevydám za oblohou.
Ostrovy svetla v tme
Na oblohe ich vidíš ako rozliaty prach, no v skutočnosti sú to obrovské mestá hviezd. Jedna z nich ukrýva aj náš domov. Čo to je?