Hádanka #2015:
Nocou mením tvár na oblohe
Večer sa ukážem na oblohe a niekedy vyzerám ako tenká kosť, inokedy ako plný kruh. Sám nesvietim, len odrážam svetlo.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Nocou mením tvár na oblohe
Večer sa ukážem na oblohe a niekedy vyzerám ako tenká kosť, inokedy ako plný kruh. Sám nesvietim, len odrážam svetlo.
Keď sa chcem dostať hore, nezvyknem to robiť sama.
Na štarte hučím tak silno, že sa mi trasie okolie, a potom sa premením na ohnivý prst smerujúci k oblohe. Netlačí ma vietor ani krídla; nesiem náklad tam, kde ho auto nikdy nevezme.
Mliečna dráha nie je jediná stopa v noci.
Nie som hviezda ani planéta, no z diaľky vyzerám ako rozliate svetlo. V mojom „meste“ sa točia miliardy hviezd a nikto ich nepočíta po jednej.
Bodka na oblohe, čo sa nikdy úplne nestratí
Na nočnej oblohe neblúdim len tak bez pravidiel. Niekedy žiarim sama, inokedy som len jednou z mnohých bodiek, ktoré sa zdajú byť blízko pri sebe.
Hviezdne ostrovy v tme
Na oblohe nevyzerám ako jedna vec, skôr ako dav svetiel zviazaný do veľkého oblúka. Nie som hviezda ani planéta, no bez mňa by sa nočná mapa vesmíru rozpadla na malé body.
Večer ti svietim, ráno zmiznem.
Nemám vlastné svetlo, no viem rozžiariť noc pri Zemi. Raz som tenký ako necht, inokedy som plný kruh a mením aj more pod sebou.
Naštartuješ ju len raz a už letí hore
Na zemi stojím pokojne, no po zapálení sa mením na prudký šíp. Nenesiem ľudí na výlet, skôr pomáham dostať sa vysoko za oblohu.
Keď sa chcem dostať hore, nestačí mi len odvaha.
Nemám krídla, ale potrebujem presný plán a veľký výbuch na začiatok. Najprv stojím mlčky na zemi, potom letím tam, kam sa bežné stroje nedostanú.
Na oblohe bliká, aj keď nik nepípne.
Nechcem byť Mesiac, lebo sám nesvietim a len odrážam cudzie svetlo. Niekedy ma vidíš ako malý bod, inokedy ako niečo, čo kreslí znamenia do noci.
Keď odštartuje, hluk nemá milosť
Na chvíľu sa tvári ako obyčajný stroj, no potom ho sila vystrelí vysoko za oblaky. Nesie náklad aj ľudí tam, kam sa pešo nedá dostať.