Hádanka #3760:
Ohraničený útvar, čo sa krúti v tme
Je nás v tom nespočet, no z diaľky vyzeráme ako jeden svetelný šepot. Nejde o jednu hviezdu ani o planétu, skôr o veľký ostrov plný svetiel.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Ohraničený útvar, čo sa krúti v tme
Je nás v tom nespočet, no z diaľky vyzeráme ako jeden svetelný šepot. Nejde o jednu hviezdu ani o planétu, skôr o veľký ostrov plný svetiel.
V noci žmurkám z diaľky, no nie som baterka.
Na oblohe ma vidno ako bod, hoci som obrovské horúce telo. Nechodím po nebi sem a tam ako mesiac a môj lesk vie viesť pútnika aj rybára. Čo som?
Na štart ma neodnesieš len rukami.
Mám oheň pri chvoste a viem vystreliť vysoko nad mraky. Nie som vták ani lietadlo, no ľudia ma posielajú až tam, kde je tma a váha mizne.
Bez krídel letím vyššie než vták
Som ohnivá šípka, no nevznikám sama od seba. Najprv ma musia vystreliť a až potom bojujem s gravitáciou, vetrom aj tichom. Čo som?
Niekedy som tenký kosák, inokedy guľa v plnom svetle.
Nežiarim vlastným ohňom a predsa ma vidno na oblohe. Raz sa tvárim, že miznem, potom sa vrátim v novej podobe. Čo je to?
Letí vyššie než vták a nesie náklad do neba
Bez krídel sa vie vymaniť z rúk zeme a po štarte za sebou kreslí ohnivú čiaru. Keď má splniť veľký cieľ, nemusí sa vracať ako lietadlo.
Tisíce svetiel, no nie je to nocná obloha
Keď sa na oblohu pozrieš ďalekohľadom, nevidíš jednu žiaru, ale obrovský ostrov hviezd, plynu a prachu. V diaľke z neho splývajú svetlá do jedného celku.
Kde sa skrýva stovka hviezd?
Keď sa na nočnú oblohu pozrieš zďaleka, nejde o jednu žiaru, ale o tisíce svetiel spojených do celku. Niektoré sú blízko, iné miznú v diaľke.
Stopa na oblohe, čo letí zospodu hore
Najprv stojím na zemi, potom ma niečo prudko vystrelí vysoko. Neletím vlastnou silou ako vták a za sebou nechávam žiarivú stopu.
Na štart idem v plameni, no nie som oheň.
Najprv ma drží ticho, potom ma vystrelí prudký ťah a zanechám za sebou jasnú stopu. Nesiem niečo vyššie než mraky, ale sám nie som hviezda ani planéta.