Hádanka #9750:
Nerozsvietim noc, no mením jej tvár.
Na oblohe sa mením v známych etapách a ľudia si podľa mňa zapisujú čas i príliv. Slnko ma však nikdy neobíde úplne, len ma raz ukáže viac a raz menej.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Nerozsvietim noc, no mením jej tvár.
Na oblohe sa mením v známych etapách a ľudia si podľa mňa zapisujú čas i príliv. Slnko ma však nikdy neobíde úplne, len ma raz ukáže viac a raz menej.
Letím vyššie než mraky a nesiem oheň
Na štarte som tichá, potom sa roztrasie zem aj vzduch. Nesiem náklad tam, kde sa chodí len po výpočtoch a odvahe, nie po ceste.
Kovový jazyk, čo vie vyletieť až k hviezdam
Na štart ma postavia do ohňa a potom sa prederiem oblohou vyššie, než dočiahne let lietadla. Nenosím krídla, ale viem uniesť sen o ceste mimo Zeme.
Na nočnej oblohe mením tvár
Obieham okolo planéty a raz som len tenký oblúk, inokedy plný kruh. Nežiarim vlastným svetlom, no v tme ma nemožno prehliadnuť.
Stroj, čo sa nebojí gravitácie
Na zemi stojím len chvíľu, potom ma pohltilo niečo väčšie. Nesiem ľudí aj náklad, no nevydávam sa po ceste ani po koľajniciach.
Nocná iskra, čo svieti sama
Na oblohe vyzerám ako drobný bod, no viem žiariť vlastným svetlom. Keď ma vidíš, zvyčajne som ďaleko a naozaj nie som planéta.
Mesto hviezd, čo sa tvári ako mliečna cesta
Na nočnej oblohe pôsobím ako jemný svetelný pás, no v skutočnosti ma tvorí nespočet hviezd a prachu. Z diaľky vyzerám pokojne, ale vnútri sa všetko otáča a mení.
Keď sa pozrieš ďaleko za hviezdy...
Nie som jedna hviezda ani planéta, no spájam ich do obrovského víru. Z diaľky vyzerám ako chumáč svetiel, v skutočnosti som domovom nespočetných svetov.
Na nočnej oblohe sa mením pred očami.
Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh a potom sa zase schovám. Svetlo si požičiavam, sám ho nevyrábam, no v noci ma vidí skoro každý.
Na nebi blikám, no nie som iskra.
Ľudia ma vidia ďaleko, hoci som obrovská. Niektoré svietia pokojne, iné sa menia na červených obrov a zhasnú v tichu. Čo som?