Hádanka #23867:
Na oblohe blikám ako vzdialené ohnisko
Večer ma nájdeš ďaleko nad hlavou a cez deň zmiznem v jasnom svetle. Nepohnem sa po ceste ako lampáš, no ľudia podľa mňa hľadajú noc aj smer.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe blikám ako vzdialené ohnisko
Večer ma nájdeš ďaleko nad hlavou a cez deň zmiznem v jasnom svetle. Nepohnem sa po ceste ako lampáš, no ľudia podľa mňa hľadajú noc aj smer.
Mesto hviezd, čo sa točí v tme
Na oblohe vyzerám ako hmlistý ostrov, no v skutočnosti ma drží pokope gravitácia. Som domovom miliárd hviezd a zďaleka nemusím byť jediný.
Na oblohe blikám, ale nie som planéta.
Večer ma vidíš ako drobný bod, no v skutočnosti horím vlastným ohňom. Niekedy som len slabý záblesk, inokedy dominujem celej oblohe.
Smerujem k oblohe, no nie som vták.
Na štarte stojím vzpriamene a potom ma zoberie silný hukot. Niesol by som ľudí aj náklad ďaleko od Zeme, keby mi v ceste nestál len prázdny vzduch.
Na oblohe vyzerám ako oheň v škatuli.
Keď sa pohnem, neberiem ľudí len na výlet, ale aj do priestoru, kde je ticho a váha sa správa zvláštne. Najprv stojím pevne, potom ma už drží len smer nahor.
Keď sa rozbehne, zem zostane pod nohami
Na štarte stojím pevne a potom ma ženú plamene vyššie než vtáky. Niesol by som náklad aj ľudí, no sám nechodím po ceste.
Tichý spoločník na nočnej oblohe
Keď sa noc vyčistí, chodím s tebou po oblohe bez vlastných nôh. Niekedy som tenký ako necht, inokedy osvetlím celú tmu.
Strážca noci bez vlastného svetla
Na oblohe sa mením, ale sám od seba nesvietim. Niekedy som tenká niť, inokedy plný kruh a ľudia podľa mňa rátajú dni i príliv.
V noci sa vraciam na oblohu
Niekedy žmurkám tak slabo, že ma ľahko prehliadneš vedľa Mesiaca. No v diaľke viem svietiť vlastným svetlom a ľudia sa podľa mňa orientujú na nebi.
Na nebi som verný, no stále sa mením.
Raz som úzky ako úsmev, inokedy guľatý ako lopta. V noci ma vidíš, ako sa prechádzam okolo Zeme a mením tvár podľa svetla.