Hádanka #25362:
Kde sa hviezdy nechcú stratiť
Nie som jedna hviezda ani malá hŕstka svetiel. Z diaľky vyzerám ako rozliaty prach a v mojom strede sa všetko tlačí do jedného víru.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Kde sa hviezdy nechcú stratiť
Nie som jedna hviezda ani malá hŕstka svetiel. Z diaľky vyzerám ako rozliaty prach a v mojom strede sa všetko tlačí do jedného víru.
Na oblohe svietim, no nie som mesiac
Niekedy som sám, inokedy ich býva celé nebo. Neprejdem po zemi a predsa mi ľudia dávajú mená podľa toho, ako veľmi žiarim.
Na oblohe ma vidno len niekedy
Po noci sa objavím pri Zemi, no sám nesvietim. Niekedy ma vidno celý, inokedy len tenký kus; môj tvar sa mení, hoci som stále ten istý.
Na oblohe som bod, ale dokážem aj explodovať.
Niekedy svietim pokojne celé veky, inokedy zaniknem v záblesku, čo prekoná celú galaxiu. Môže ma obkolesovať rodina svetiel, no sama nie som planéta.
Tichý spoločník noci
Obieham okolo planéty a mením sa tak, že raz ma vidno len ako kosáčik. Neraz pomáham po nociach, no sám nevydávam vlastné svetlo.
V noci žmurkám z diaľky
Na oblohe ma vidíš ako malú iskru, no v skutočnosti som obrovský žeravý svet. Keď sa rozpadnem, zanechám po sebe stopu, ktorú si ľudia želajú.
Tichý sprievodca noci, čo sa nikdy nestratí.
Na oblohe mením tvár, ale nie som kúzelník. Niekedy som tenký srp, inokedy plný kruh, a predsa len odrážam cudzie svetlo.
V noci žmurkám zďaleka, no nie som oči
Niekedy svietim slabo, inokedy tak silno, že ma vidno aj cez veľkú diaľku. Na oblohe stojím na mieste, no moje svetlo sa k tebe dostáva dlho.
Tichý spoločník planét
Nesvietim vlastným ohňom, no viem meniť tvár a strážim nočnú oblohu okolo iného tela. Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh, no nikdy neblúdim sám.
Tichý spoločník na nočnej oblohe
Niekedy sa ukážem celý, inokedy len ako úzky oblúk. Nehýbem sa sám od seba, ale verne kráčam okolo veľkého tela a v noci pomáham rozlišovať tieň od svetla.