Hádanka #24138:
Keď treba letieť vysoko, nespätní pri štarte.
Mám plamene, no nie som oheň do krbu. Nosím náklad aj ľudí smerom hore a po chvíli ma už na oblohe takmer niet. Nepatrím na cestu ani do vody.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď treba letieť vysoko, nespätní pri štarte.
Mám plamene, no nie som oheň do krbu. Nosím náklad aj ľudí smerom hore a po chvíli ma už na oblohe takmer niet. Nepatrím na cestu ani do vody.
Mesto hviezd bez jednej ulice
Na oblohe ma nevidíš ako jednu vec, skôr ako veľký ostrov svetiel. V mojom strede sa všetko tlačí k sebe a z diaľky vyzerám len ako jemný pás.
Stroj, ktorý sa odlepí od Zeme
Nezostávam na zemi a môj štart býva hlučný. Niesť môžem ľudí aj náklad, no sám sa vznášam len krátko a potom sledujem presnú dráhu.
Obrovský ostrov hviezd na nočnej oblohe
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vidíš len svetielka zlepené dokopy. Nie som jedna hviezda, ale celý domov miliárd z nich.
Obloha nemá len hviezdy na špendlíky
Keď sa pozrieš ďaleko do tmy, neuvidíš jednu bodku, ale obrovský ostrov svetla. Vo vnútri je mnoho hviezd, prachu aj tajomstiev, no nie je to planéta ani oblak.
V noci mám tvar, cez deň sa schovám.
Niekedy som tenký ako necht, inokedy som plný kruh. Nehýbem sa sám, no na oblohe mením tvár a pri mori ma ľudia pozorujú kvôli vode.
V noci svieti sama, no nie je lampou.
Na oblohe sa objavím ako bod, ktorý zvádza oči aj mýli vzdialenosť. Raz som pokojná iskra, inokedy na mňa merajú jas celej galaxie.
Ticho na oblohe, a predsa sa mením
Nie som lampáš ani planéta, no viem meniť tvár od tenkej špinky až po plný kruh. Niekedy ma vidno cez deň, inokedy len v noci, a stále krúžim okolo niekoho väčšieho.
Obrovský ostrov hviezd
Na oblohe vyzerám ako jemný pás svetiel, no zblízka som tisíce až miliardy hviezd pokope. Neobieham okolo Zeme a nezmestím sa do jedného súhvezdia.
Keď sa chystám odísť, zem sa trasie.
Najprv ma držia pevne pri zemi, potom zo mňa urobia šíp do výšky. Nemám krídla, no viem prekonať atmosféru a za sebou nechávam ohnivú cestu.