Hádanka #9293:
Nie je to lavica, no každý tam sedí spolu.
Ráno je plná hlasov, po zvonení sa v nej rozdeľujú úlohy a na stene často visí tabuľa. Keď sa v nej ozve smiech, učiteľ ho hneď spozná.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Nie je to lavica, no každý tam sedí spolu.
Ráno je plná hlasov, po zvonení sa v nej rozdeľujú úlohy a na stene často visí tabuľa. Keď sa v nej ozve smiech, učiteľ ho hneď spozná.
Miesto, kde mizne krieda
Na mňa sa pozerá celá trieda a z mojich stôp sa učí ďalšia hodina. Raz som plná písmen, raz príkladov, no sama nič nepoviem.
Miesto, kde sa učí aj šepká
Ráno je plná hlasov, po zvonení sa v nej sedí v radoch a na stene visí tabuľa. Nie je to celý dom, len jedna jeho miestnosť s vlastným životom.
Miesto, kde sa ozýva zvonček
Ráno sa do mňa nahrnie veľa detí a potom sa v mojej blízkosti ozývajú otázky, písanie aj tiché šušťanie zošitov. Nie som budova, ale bez nej by som neexistovala.
Na stole je tichý pomocník každej hodiny.
Nie som kniha ani tabuľa, no bez mňa by sa poznámky rýchlo stratili. Mám riadky, stránky a často aj škvrny od gumy či atramentu.
Zanecháva stopu na papieri
Bez mňa by poznámky na papieri zostali prázdne. Nie som zošit ani kniha, ale v triede ma drží v ruke skoro každý žiak.
Nie som miestnosť, no patrím do školy
Raz nás je veľa, raz len pár, no vždy spolu vytvoríme jeden celok. Keď zazvoní, neodchádzam sám, ale s ostatnými sa presuniem ďalej. Čo som?
Miesto, kde začína deň aj učenie
Ráno v tebe šumí hlasmi a po prestávke zasa stíchne. Sedí sa v nej po radoch a na tabuľu sa pozerá viac očí naraz.
Strážca všetkých domácich úloh
Mám riadky, ktoré čakajú na slová, a občas vo mne nájdeš aj gumovú stopu po chybe. Nie som kniha, no v škole ma otvára takmer každý deň.
Miesto, kde zostávajú prvé stopy učenia
V triede ma často otvoríš len na chvíľu, no potom v ňom ostanú riadky, opravy aj malé chyby. Nie som tabuľa ani kniha, ale bezomňa sa učivo ľahko stratí.