Hádanka #25906:
Miesto, kde sa ozýva zvonček
Ráno sa tam zíde veľa detí a každý má svoje miesto. Na tabuli sa píše, učí aj skúša, no budova sama sa nikdy neučí.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa ozýva zvonček
Ráno sa tam zíde veľa detí a každý má svoje miesto. Na tabuli sa píše, učí aj skúša, no budova sama sa nikdy neučí.
V triede mlčí, ale bez nej by bolo prázdno
Pred ňou stojí učiteľ, pri nej sa píše aj maže. Nie je to kniha, no všetci sa na ňu pozerajú, keď sa má niečo vysvetliť.
V miestnosti sa mením podľa ľudí aj predmetov.
Niekedy som tichá ako knižnica, inokedy hlučná ako včelí úľ. Keď zazvoní, rozchádzame sa z nej na všetky strany a ráno sa zasa naplní hlasmi.
Miesto, kde sa triedi vedomosti
Nie som zošit ani učiteľ, no každý deň v mne sedí veľa hláv. Keď zazvoní, hluk stíchne a začína sa spoločná práca.
Nie som budova, no v škole ma nájdeš každý deň.
Mám svoju mapu v rozvrhu a po zazvonení sa v mne zídu tí istí ľudia. Kedysi som bol plný hluku, inokedy ticha po prestávke.
Nie som budova, ale rodí sa vo mne poriadok.
Ráno je v ňom hluk, cez prestávku ruch a po zazvonení sa zasa upokojí. Keď sa niečo učí naraz veľa detí, práve tu to celé drží pokope. Čo je to?
V nej je ruch, ale aj poriadok.
Každé ráno sa v nej stretne veľa detí, no nie je to chodba ani dvor. Má svoje pravidlá, stoly a hlas, ktorý sa ozýva pred tabuľou.
Nie som jedna lavica, no držím spolu.
Keď sa zazvoní, rozdelím deň na malé dôležité chvíle. Vnútro mám plné hlasov, ale bez mňa by sa zo školskej budovy stal len tichý labyrint.
Na mňa sa píše, maže aj rysuje
V triede ma vidí každý, no nie som kniha ani zošit. Keď po mne ide krieda, zostane stopa, a po utretí opäť mlčím.
Strážim tvoje stopy z hodiny na hodinu
Nie som kniha ani tabuľa, ale pomáham, aby sa poznámky nestratili. Mám stránky, na ktoré sa píše dátum, úloha aj rovnice.