Hádanka #4227:
Kamenný strážca obzoru
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma začne stúpať, zistí, že na mne sa dych skracuje a cesta sa mení na skúšku. Nad stromami mám často posledné slovo.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný strážca obzoru
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma začne stúpať, zistí, že na mne sa dych skracuje a cesta sa mení na skúšku. Nad stromami mám často posledné slovo.
Nevidno ma, ale mením krajinu
V stromoch viem spievať aj šepkať, no sám nemám hlasivky. Niekedy jemne hladím lístie, inokedy zvalím dáždnik a rozbehám mraky.
Vrchol, čo sa dotýka oblakov
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát krajiny. Keď na mňa vystúpiš, vietor je ostrejší a výhľad širší než na lúke podo mnou.
Narastám, aj keď sa nepohnem ani o krok.
Čím som vyšší, tým dlhšie padá tieň a tým menšie vyzerajú veci podo mnou. Nepremiestňujem sa, no lámem obzor.
Najprv ma cítiš, až potom ma vidíš.
Prídem potichu, no bubnujem o strechy, listy aj okná. Keď ma je dosť, zem sa leskne a chodníky sa menia na malé rieky.
Prichádzam bez varovania
Najprv ma počuješ na streche alebo v korunách stromov. Potom zjemním prach na cestách a napijú sa zo mňa kvety aj tráva.
Nie je ho vidieť, ale vie to s krajinou
Raz hladí vrcholky stromov, raz sa schová a ticho čaká. Keď zosilnie, kúzli v korunách šum a na vode robí malé vlny.
Nevidíš ma, ale často mením, čo cítiš na koži.
Raz nosím chlad z dolín, raz teplo z otvorených polí. V korunách stromov ma počuť skôr, než ma cítiš, a listy sa podľa mňa otáčajú.
Čo si raz pokojne kráča, raz sa ponáhľa?
Rodím sa vysoko v horách, obchádzam kamene aj lesy a nakoniec sa stratím v diaľke. Ľudia ma často sledujú z mosta alebo brehu.
Neviditeľný pohyb, čo mení krajinu
Nemám ruky ani nohy, no viem ohýbať trávy a dráždiť vlny. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy zmením pokojný deň na boj s čiapkou.