Hádanka #4584:
Kamenný strážca nad dolinou
Zdola vyzerám ako tichá stena, no môj vrchol býva v oblakoch a výstup vie poriadne unaviť. V mojom tieni sa mení počasie aj pohľad na svet.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný strážca nad dolinou
Zdola vyzerám ako tichá stena, no môj vrchol býva v oblakoch a výstup vie poriadne unaviť. V mojom tieni sa mení počasie aj pohľad na svet.
Vysoká prírodná prekážka, čo mení počasie aj výhľady.
Keď sa na mňa pozeráš zdola, pôsobím pokojne, ale výstup mi dá zabrať. Na vrchole býva iný vzduch a svet podo mnou sa zrazu zdá menší.
Stojím, no neprestanem rásť
Mám kmeň, čo drží výšku, a ruky bez prstov, čo sa pri vetre hýbu. Na jar nosím zelenú korunu, na jeseň ju púšťam bez slova.
Tečie aj bez kolies, no nikam nejde.
Rodí sa vysoko v horách, preteká mestami a nakoniec sa stratí v mori alebo v inej vode. Niekedy je pokojná, inokedy vie po daždi poriadne zdivieť.
Bez nej by sa brehy len ticho stratili.
Raz je pokojná, raz rozbúrená a vie si vydobyť vlastné brehy. Neprejdeš ňou ako cez les a ani sa nepostaví do tvaru stromu, no bez nej je krajina plochá a tichá.
Na povrchu nič, vo vzduchu všetko
Nevidno ma držať, no vietor ma vie pohnúť aj bez rúk. Po daždi sa ku mne zbiehajú slnko a teplo, aby som sa zmenil na niečo neviditeľné.
Domov pre tieň, listy aj vtáky
Nechodí, a predsa sa šíri do výšky aj do strán. Na jar sa oblieka do zelene, v lete zachraňuje pred slnkom a na jeseň púšťa farby k zemi. Čo je to?
Nevidíš ho, ale cítiš ho všade
Vie obchádzať kopce, plniť plachty aj šušťať v korunách stromov. Keď sa rozbehne silnejšie, nosí správy ďaleko bez jediného kroku.
Tichý svedok ročných období
Stojí na jednom mieste, no stále sa mení. Na jar ho zdobia nové lístky, v lete tieň, na jeseň farby a v zime holé konáre.
Spadne a hneď mení tvár krajiny.
Prichádzam z oblakov, no nie vždy rovnako. Raz len jemne zvlhčím listy, inokedy rozozvučím plech a zmením cesty na lesklé zrkadlá.