Hádanka #4678:
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Nechodím rovno ako cestička a predsa ma všetko sleduje od prameňa až po ústie. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a tichá, no stále nesiem vodu ďalej.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Nechodím rovno ako cestička a predsa ma všetko sleduje od prameňa až po ústie. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a tichá, no stále nesiem vodu ďalej.
Neviditeľný hýbateľ stromov
Nevidno ma, no záclony ma prezradia a koruny stromov sa predo mnou uklonia. Raz len pohladím tvár, inokedy zatvorím okno.
Z diaľky pôsobím pokojne, zblízka dám zabrať
Rastiem tam, kde sa zem dvíha a vzduch redne. Keď na mňa lezieš, mení sa výhľad aj dych a vrchol býva bližšie, než sa zdá.
Na mape vyzerám pokojne, no z diaľky som mohutná
Môj vrch často mizne v oblakoch a cestou nahor sa ti mení dych aj výhľad. Zdolávať ma býva náročné, ale zhora vidno ďaleko.
Rastie potichu, no mení celý kraj.
Držím zem, dávam tieň a v korunách sa skrýva vietor. Môžem byť tenký aj mohutný, no bez listov či ihličia by ma niektorí ledva spoznali. Čo som?
Ticho rastiem k nebu
Mám korene pod zemou, kmeň uprostred a vetvy vyššie, kde sa hojda vietor. V lete dávam tieň a na jeseň sa mením farebne bez jedinej farby z ruky.
Píšem krajinu bez pera a mením smer bez navigácie.
Raz som pokojná a plytká, inokedy si viem preraziť cestu cez kamene aj údolia. Kam idem, tam si ma nik na mieste neudrží navždy.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš.
Niekedy som jemný dotyk v listoch, inokedy viem rozvíriť prach aj vlny. Nemám tvar ani vlastný smer, no bez mňa sa strom nepohne a plachta nezachytí nič.
Cez deň nikde nestojím, len putujem.
Neustále tečiem z hôr k nižším miestam a cestou sa pridávajú menšie prítoky. Niekedy som úzka, inokedy široká a tichá.
Stojím vysoko, no neviem utekať
Môže ma obchádzať rieka, objímať les a na mape ma nájdeš ako výraznú prekážku. Z diaľky vyzerám pokojne, no výstup ku mne vie preveriť nohy aj dych.