Hádanka #7271:
Ticho stojím, no mením krajinu okolo
Korene mám skryté a ruky nemám, no dokážem podržať zem aj tieň. Na mne rastie život, podo mnou sa skrýva chlad a po vetre sa jemne kývem.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho stojím, no mením krajinu okolo
Korene mám skryté a ruky nemám, no dokážem podržať zem aj tieň. Na mne rastie život, podo mnou sa skrýva chlad a po vetre sa jemne kývem.
Putuje krajinou bez kolies a bez pasu
Rodím sa vysoko a cestou zbieram mená aj príbehy. Keď dorazím k veľkej vode, zmiznem v nej bez jediného kroku.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom
Keď prechádzam pomedzi stromy, listy si začnú šepkať a voda na hladine sa roztrasie. Niekedy som jemný dotyk, inokedy viem prevrátiť aj klobúk.
Domov vtákov, tieň aj šum listov
Rastiem z jedného kmeňa a každý rok si pridám nový kruh. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v lese ma vidno na prvý pohľad.
Nevidíš ma, no meniť viem celý deň.
Niekedy iba šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky cez oblohu. Keď zosilniem, zakývam hladine aj trávam, no nikdy nemám vlastný tvar.
Ticho stojím, no mením obzor
Na mape pôsobím ako veľký hrot, v zime ma prikryje sneh a na vrchole býva chlad aj v lete. Kto ma chce zdolať, musí sa najprv vysporiadať so stúpaním.
Tichý vrchol nad krajinou
Zo spodku vyzerám obrovsky a z vrchu vidno ďaleko. Na mňa sa šplháš pomaly a často ma objíma vietor aj sneh.
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Začínam ako tenký pramienok vysoko v kopcoch a cestou rastiem, kým zo mňa nie je široká cesta pre vodu. Nechodím naspäť do hôr, len si hľadám nižšie miesto.
Stojím vysoko, no nie som stavba
Z diaľky vyzerám ako tmavý chrbát krajiny a pri mojich nohách sa často mení počasie. Na mňa sa lezie, ale neotočím sa ani nepohnem, iba trpezlivo držím obzor.
Neustále ide dole, no nikdy nepadá
Začína ako tenký prúd a postupne rastie, keď zbiera ďalšie vody. Cestou obmýva brehy a všetko si pamätá po svojom.