Hádanka #8810:
Tichý strážca obzoru
Zo spodku vyzerám ako kus zeme, no zďaleka sa zdvíham nad ostatné tvary v krajine. Cestovateľ ma zbadá už z diaľky a môj vrchol býva miestom, kde vietor nemá pokoj.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca obzoru
Zo spodku vyzerám ako kus zeme, no zďaleka sa zdvíham nad ostatné tvary v krajine. Cestovateľ ma zbadá už z diaľky a môj vrchol býva miestom, kde vietor nemá pokoj.
Tichý obor nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako stena, no zblízka ma tvoria svahy, skaly a chodníky. Keď na mňa vystúpiš, vidíš ďalej než z údolia.
Na mieste stojím, no stále sa mením.
Zapúšťam korene hlboko, ale rukami nehovorím. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v zime vyzerám, akoby som zaspal.
Bez neho by les vyzeral prázdnejšie.
Rastie roky a jeho korene držia zem pevne. Na jar sa oblieka do listov, na jeseň ich púšťa k zemi a vie dať tieň aj úkryt.
Kamenný chrbát, na ktorý sa nelezie ľahko.
Najprv ma vidíš z diaľky ako tmavú čiaru na obzore, potom zistíš, že mám svahy, údolia aj vrchol. Môžem stáť osamelo alebo byť len časťou väčšieho pásma.
Neviditeľný pohyb medzi stromami
V lese ho cítiš skôr, než ho vidíš. Raz pohladí lístie, raz roztočí prach a keď zosilnie, vie prehlušiť aj tichú rieku.
Mierim hore, aj keď stojím na mieste
Z diaľky ma vidíš ako jediný zub krajiny, no vnútri skrývam chodníky, sutiny aj hranicu oblakov. Kto ma zdoláva, ten vie, že výhľad sa neberie zadarmo.
Stojí vysoko, no nikam nekráča
Z diaľky bývam len obrys a zblízka ma delia svahy, chodníky aj skaly. Čím vyššie ideš, tým redší je vzduch a výhľad sa mení na mapu pod nohami.
Keď sa obloha zatiahne
Najprv som len tiché šumenie, potom sa z neba začnú spúšťať drobné kvapky. Niekedy prídem na chvíľu, inokedy trvám dlho a mením chodníky na lesklé potoky.
Viem rásť bez hlasu a bez krokov
Celý rok držím miesto a v lete dávam tieň. Na jar ma zdobí nový život, no aj keď sa nehýbem, mením tvár krajiny okolo seba.