Hádanka #8914:
Zem drží, no sama sa nehýbe z miesta
Vyrastá potichu a roky zbiera svetlo do svojich vrstiev. Na jar ho zdobia púčiky, v lete tieň a na jeseň šuchot, ktorý prezradí jeho vek.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Zem drží, no sama sa nehýbe z miesta
Vyrastá potichu a roky zbiera svetlo do svojich vrstiev. Na jar ho zdobia púčiky, v lete tieň a na jeseň šuchot, ktorý prezradí jeho vek.
Vyrastá potichu, ale mení celý kraj
Z malého semena sa stane tieň, útočisko aj orientačný bod v krajine. Keď prídu vetry, najprv sa ozvem listami a až potom ukážem, aké hlboké sú moje korene.
Nevidno ho, no mení všetko okolo
Raz len pohladí trávu, inokedy ohne stromy do oblúka. Nemá farbu ani tvar, ale keď zosilnie, počuješ ho skôr, než príde zmena počasia.
Stojím nad obzorom
Z diaľky vyzerám ako pevný múr, no keď sa priblížiš, mením sa na chodníky, lesy a skaly. Na môj vrchol sa nechodí z jedného dychu.
Prichádzam po tichu, odchádzam v páre
Najprv ma cítiš v ovzduší a až potom vidíš na okne či tráve. Viem utišiť prach, nakŕmiť rieku aj premeniť cestu na lesklé zrkadlo.
Kvapky, čo menia tvar sveta
Najprv ma cítiš na tvári, potom počuješ na streche a napokon vidíš, ako sa po mne les premení na tmavší. Keď prestanem, zanechám po sebe sviežu vôňu.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Nie som voda ani list, ale rozhýbem ich oboje. Raz šeptom hladím stromy, inokedy sa opieram do plachiet a odnášam vône cez pole.
Rastiem potichu, no nosím celý rok na pleciach
Na jar ma zdobí zelená koruna, v lete tieň a na jeseň listy, ktoré odletia ako správa vetra. Stojím pevne, hoci sa svet okolo mňa mení.
Nebeský návštevník, čo mení krajinu
Prichádzam potichu alebo s bubnovaním na strechu. Keď dopadnem na zem, ožijú kaluže, listy sa lesknú a vzduch zrazu vonia inak.
Cesta, ktorá tečie bez kolies
Rodím sa vysoko v horách a kľukatim sa dolinou bez jediného kroku. Živí ma dážď aj pramene, no nakoniec sa strácam v niečom ešte väčšom.