Hádanka #22186:
Bez nej by si nič nechytil
Keď píšeš, držíš ma pevne; keď tlieskaš, pomáham zvuku. Viem zdvihnúť lyžicu, zamávať aj ukázať smer, no nie som ani noha, ani oko.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bez nej by si nič nechytil
Keď píšeš, držíš ma pevne; keď tlieskaš, pomáham zvuku. Viem zdvihnúť lyžicu, zamávať aj ukázať smer, no nie som ani noha, ani oko.
Opora, ktorú nevidno, no drží ťa pokope
Keď padneš, nie som ten, čo bolí najprv, ale bezomňa by sa telo zosypalo. Dávam tvar, chránim a v mojom vnútri sa skrýva aj mäkké tajomstvo.
Bez nej by si nepodržal ani lyžicu
Keď niečo chytíš, pomôže ti uchopiť to pevne, ale vie aj jemne otočiť stránku. Na konci má oddelené „prsty“, ktoré sa vedia ohnúť viac, než si všimneš.
Malé okno do sveta
Bez mňa by farby boli len povinná výzdoba a písmená na papieri by sa tvárili ako škvrny. Keď zavriem viečka, aj tma získa na chvíľu navrch.
Bez mňa by obraz zostal len tieňom
Keď sa pozeráš do diaľky, pracujem potichu a mením sa podľa svetla. Niekedy sa bojím vetra aj prachu, no bez mňa by si svet nevidel jasne.
Čo ti pomôže chytiť aj pustiť?
Bez mňa neudržíš ceruzku ani hrnček. Keď chceš niečo schovať za chrbát alebo zamávať, som vždy pri tom.
Tvrdý základ, ktorý nosí celé telo
Keď sa postavíš, nesiem ťa bez hluku. Som skrytý pod svalmi, no keď sa zraním, bolí aj obyčajný krok. Bez mňa by sa telo zrútilo do mäkkej podoby.
Tlkot, čo nikdy celkom neutíchne
Cítíš ma, keď sa rozbehneš aj keď sa zľakneš. Celý deň posielam silu do tela, no vidno ma len zriedka.
Keď niečo uchopíš, som v akcii.
Pomáham ti držať, písať aj mávať, no nie som len jedna vec v jednom kuse. Bez mňa by si ťažko otvoril dvere alebo podal pozdrav.
Tichý strážca, čo sa unaví pri námahe
Keď sa rozbehneš, bijem rýchlejšie, aby som poslal silu tam, kde ju telo potrebuje. Necítíš ma na povel, no bez môjho rytmu by sa všetko spomalilo.