Hádanka #22335:
Bez nej sa veľa vecí nepohne
Drží, píše, chytá aj máva, no sama sa nepochváli. Keď ju schováš za chrbát, hneď zistíš, že niečo dôležité chýba.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bez nej sa veľa vecí nepohne
Drží, píše, chytá aj máva, no sama sa nepochváli. Keď ju schováš za chrbát, hneď zistíš, že niečo dôležité chýba.
Vidím, aj keď sa nepohnem.
Nemám nohy, no sledujem svet a hneď posielam správu ďalej. Keď ma niečo oslepí, vieš to skôr, než stihneš prehovoriť.
Vidím svet aj pri žmurknutí.
Bez toho by sa obraz stratil, no ja len zachytím svetlo a pošlem ho ďalej. Keď sa zablysne, niekto ma rýchlo privrie, aby som nebol zranený.
Pomáham, chytám aj ukazujem bez slov.
Mám päť pomocníkov, no nie som zbor. Viem pevne stlačiť aj jemne pohladkať, a keď ma zohneš, dokážem zapnúť zips, držať lyžicu aj ukázať smer.
Pomáham ti chytiť aj pustiť.
Má päť prstov, no nie je to mapa. Bez nej neotvoríš dvere ani poriadne neudržíš lyžicu. Niekedy ňou len mávaš, inokedy ňou skúšaš silu.
Pomocník, čo uchopí aj zamáva
Keď niečo chytíš, otvoríš dvere alebo si podáš ceruzku, som pri tom ja. Na konci mám päť menších pomocníkov a viem byť aj veľmi šikovná.
Bez nej sa nepodpíšeš ani nezavrieš päsť
Keď chceš uchopiť hrnček, pomôže ti skôr než sila v paži. Vie jemne písať, držať aj mávať, no sama sa skladá z viacerých menších dielov.
Bez mňa sú farby aj tváre len rozmazané body.
Keď sa sústredíš na detail, potichu sa prispôsobím a zaostrím ho. Nevidíš ma pri práci, no bez môjho pohybu by sa obraz hýbal a bol nejasný.
Tvrdá opora, čo sa nedá ohnúť
Keď padneš, často som prvý, čo to pocíti. Nie som sval ani koža, ale držím telo pokope a vnútri ma nevidno.
Bez neho by farby aj tváre bledli.
Keď sa pozrieš do svetla, zúžim sa; v tme sa naopak otvorím dokorán. Nepatrím medzi zuby ani kosti, no cez mňa sa do hlavy dostane obraz sveta.