Hádanka #22030:
Vidím, aj keď sa nič nepohne.
Bez mňa by bol svet len tieň a obrysy. Viem sa rozšíriť, zúžiť a pri vetre či smútku aj slziť.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Vidím, aj keď sa nič nepohne.
Bez mňa by bol svet len tieň a obrysy. Viem sa rozšíriť, zúžiť a pri vetre či smútku aj slziť.
Tichý strážca, čo sa nikdy nezatvorí navždy
Bez neho by bolo všetko len tieň a tma, no sám nič neuchopí. Vie sa rozjasniť, zúžiť aj slziť, keď ho štípne vietor alebo smútok.
Päť pomocníkov na konci končatiny
Keď niečo pevne chytíš, robím presnú robotu, no bez mňa by sa ťažko písalo aj viazali šnúrky. Som na konci ruky, ale nie som dlaň.
Dve malé brány do sveta
Keď mrknem, svet sa na chvíľu stratí a zasa ukáže. Bez mňa by boli farby, pohyb aj tváre len tma.
Tvrdá opora, čo schováva citlivé vnútro
Držím telo vzpriamené a chránim to, čo je vnútri najzraniteľnejšie. Som pevný diel, ktorý sa po zlomení hojí veľmi pomaly.
Tlkot, ktorý nepočuješ len v tichu.
Celý život pracujem bez prestávky a ľudia ma cítiť skôr v hrudi než na dlani. Keď sa rozbúrim, telo sa ponáhľa; keď zoslabnem, všetko spomalí.
Pomôžem ti chytiť, niesť aj mávať.
Bez mňa si nezdvihneš tašku ani neotočíš kľučku. Mám päť prstov, viem písať, držať lyžicu aj ukázať smer.
Tiché okno do sveta
Bez slov zbieram farby, tvary aj pohyb a posielam ich ďalej. Keď sa niečo rozostrí alebo zablysne príliš silno, hneď to pocítim ako prvý.
Pomáham chytať aj púšťať, no sám sa nehýbem.
Mám päť „dvier“ na konci tela a viem uchopiť lyžicu, loptu aj ceruzku. Keď niečo spadne, som prvý, kto sa natiahne bez rozmýšľania.
Skrytý veliteľ v tvojej hlave
Nie som sval ani kosť, ale riadim veľa vecí naraz. Keď sa učíš, snívaš alebo sa rozhoduješ, pracujem potichu bez prestávky.