Hádanka #11356:
Malé okno, cez ktoré vidíš svet
Bez zvuku a bez slov zachytím farby, pohyb aj vzdialenosť. Keď sa prižmúrim, niekedy ma oslepí aj silné svetlo.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Malé okno, cez ktoré vidíš svet
Bez zvuku a bez slov zachytím farby, pohyb aj vzdialenosť. Keď sa prižmúrim, niekedy ma oslepí aj silné svetlo.
Skrytý pred svetlom, no bez mňa by bol obraz rozmazaný.
Viem sa priblížiť aj stiahnuť a pritom stále ostávam otvorom. Keď sa zmení svetlo, mením veľkosť v zlomku sekundy, aby chránil to najcitlivejšie vo vnútri.
Ticho pracuje aj keď ty odpočívaš
Nie som myšlienka ani sval, no bez môjho rytmu by bolo všetko pomalšie. Cítiš ma najmä vtedy, keď sa rozbehneš, zľakneš alebo sa zamiluješ.
Drží telo pokope, no neohýba sa ako sval.
Keď spadneš, často to bolí prvé. Som tvrdý, bez mňa by sa telo neudržalo tak, ako má, a predsa ma nevidno na prvý pohľad.
Pomáham chytiť, niesť aj ukázať.
Keď niečo zdvihneš, často ma najprv zapojíš bez rozmýšľania. Mám dlaň aj prsty a viem byť pravá aj ľavá.
Tichý motor v hrudi
Pracujem bez prestávky a väčšinou si ma všimnete až vtedy, keď sa niečo pokazí. Nemám gombík na vypnutie, no rozosielam pohyb po celom tele.
Malý strážca svetla v tvári
Cez mňa do hlavy prúdi obraz, no bez mňa by bol svet len tma a tieň. Keď ma niečo podráždi, viem slziť aj žmurkať bez slov.
Vidí aj v tme, no nie je baterka.
Keď sa na niečo pozrieš, zozbieram farby aj tvary do jednej chvíle. Bez mňa by bol svet len nejasná škvrna a žmurknutie by nič neriešilo.
Keď sa rozbúši, nikto to neprehliadne
Pracujem bez prestávky a moje tiché „ťuk-ťuk“ môžeš cítiť, aj keď ma nevidíš. Keď sa človek rozbehne alebo zľakne, zrýchlim prvý z tela.
Tlieskať viem aj bez rúk.
Keď sa rozbehne námaha, zrýchlim bez povelu a všetko vo vnútri sa prispôsobí. Nepočuješ ma ako hlas, no pri tichu ma často cítiš najjasnejšie.