Hádanka #11519:
Tichý motor, ktorý neodpočíva
Počuteľne sa ozývam len pri lekárovi, no pracujem stále. Roznášam po tele to, bez čoho by nohy aj mozog rýchlo zoslabli.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Tichý motor, ktorý neodpočíva
Počuteľne sa ozývam len pri lekárovi, no pracujem stále. Roznášam po tele to, bez čoho by nohy aj mozog rýchlo zoslabli.
Tlkot, ktorý cítiš aj bez uší
Pracujem bez prestávky, aj keď spíš. Keď sa rozbehnem rýchlejšie, telo má viac síl a teplo sa mi lepí na rytmus.
Tlkot, čo znie aj v tichu
Nie som mozog, no bez môjho rytmu by sa telo rýchlo zastavilo. Po námahe ma cítiš viac, hoci som ukrytý pod rebrami a pracujem bez prestávky.
Bez nej nič neuchopíš ani nenapíšeš
Keď sa niečo zdvihne, obopnem to prstami. Viem držať aj mávať, ale bez mňa by ti zostalo veľa práce len v hlave.
Bez neho by farby stratili čaro.
Keď sa pozeráš, pracujem bez prestávky a púšťam dnu svetlo. Mrknem, keď sa niečo blýska, a v zrkadle ma vidíš ako dve malé okná do sveta.
Viem chytiť aj pustiť, no nikdy nespím
Mám päť „prstov“, no nie som strom. Bez mňa sa ťažko píše, drží aj kýva, a keď sa zraním, bolí to celé telo.
Keď sa rozbúši, vieš to aj bez slov
Pracujem bez prestávky a môj rytmus prezradí aj strach či radosť. Ak sa zastavím, telo má veľký problém, no nevidíš ma zvonku hneď na prvý pohľad.
Piati pomocníci na konci končatiny
Keď niečo chytíš, podáváš alebo mávaš, používajú ma celé dni. Mám päť „prstových“ pomocníkov a bez mňa by bolo aj písanie lenivé.
Keď sa zhasne, stále sledujem svet
Bez slov viem ukázať strach aj údiv a z diaľky zachytím, že sa blíži niečo v pohybe. Keď ma niečo podráždi, pálim a slzím, no bez mňa by bol svet len rozmazaná mapa.
Bijem, aj keď si to nevšímaš
Som ukrytý v hrudi a pracujem celý deň bez pauzy. Keď sa zrýchlim, býva to znakom radosti, námahy alebo strachu.