Hádanka #11188:
Bez mňa je svet len tieň a obrysy
Nevidím, no prijímam farby, pohyb aj svetlo a posielam ich ďalej. Keď sa porazím alebo zakalím, človek zrazu stráca istotu v tom, čo má pred sebou.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bez mňa je svet len tieň a obrysy
Nevidím, no prijímam farby, pohyb aj svetlo a posielam ich ďalej. Keď sa porazím alebo zakalím, človek zrazu stráca istotu v tom, čo má pred sebou.
Tvrdý rám vnútri tela
Držím telo pevne a chránim to najdôležitejšie, no keď spadnem, môžem sa zlomiť. Som skrytý pod kožou a bez mňa by postava stratila tvar.
Tlkot, čo počuješ bez uší
Pracujem bez prestávky aj v spánku a môj rytmus cítiš najmä pri behu. Keď sa rozbúcham silnejšie, celé telo to hneď vie.
Pomáham chytiť, písať aj ukázať smer.
Mám päť koncov, no nie som hviezda. Viem jemne pohladiť aj pevne stisnúť, a bez mňa by bolo ťažké zaviazať šnúrky či otočiť kľúčom.
Ticho pracuje, no bez neho je zle
Keď sa rozbehneš, robí svoju prácu bez prestávky a pri strese vie biť rýchlejšie. Je ukrytý v hrudi, no jeho rytmus cítiš po celom tele.
Bez mňa by sa krv nikam nepohla
Búšim bez prestávky celý deň aj noc a pritom ma nevidno z vonku. Keď sa rozbehneme alebo zľakneme, ozvem sa rýchlejšie. Čo som?
Päť pomocníkov, čo robia jemnú prácu
Keď niečo pevne stisneš, aj tak musí zostať citlivé. Bez mňa by si nezdvihol ani malý predmet tak, ako potrebuješ, a môžem ukázať aj smer, keď na niečo ukážeš.
Vidím farby, no nie som obrazovka.
Keď sa otočí svetlo, hneď sa prispôsobím, aby si videl jasnejšie. Aj keď nič nedržíš v ruke, cez mňa si skladáš celý obraz sveta.
Čo bije bez toho, aby sa unavilo?
Počúvaš ma najlepšie v tichu, no pracujem stále. Keď sa rozbúrim, cítiš ma až v hrudi.
Tichý riaditeľ v tvojej hlave
Nikdy ma nevidíš priamo, no bez mňa sa spomienky rozpadnú a rozhodnutia meškajú. Rýchlo prepínam medzi pocitom, pohybom aj učením, akoby som viedol celý dav.