Hádanka #9098:
Stojím ticho, no bezomňa by bol byt prázdny.
Mám strechu, steny aj dvere, no nechodím. Ľudia do mňa nosia život, spia tu a vracajú sa sem každý deň.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Stojím ticho, no bezomňa by bol byt prázdny.
Mám strechu, steny aj dvere, no nechodím. Ľudia do mňa nosia život, spia tu a vracajú sa sem každý deň.
Mám strechu, no nie som na oblohe
Máme v ňom dvere, izby aj strechu a predsa sa doň vraciame po celom dni. Niekedy je malý, inokedy veľký, no vždy má chrániť to, čo je dnu.
Tam, kde sa všetko začína a končí
Mám steny, no nie som miestnosť. Môžem byť malý aj veľký, starý aj nový, a bez mňa by rodina nemala kde spolu bývať.
Tam, kde sa po práci schováva ticho
Mám steny, strechu aj dvere, no nie som mesto. Ľudia si do mňa nosia veci, vracajú sa ku mne každý večer a často ma volajú podľa pocitu bezpečia.
Stojím ticho, no skrývam veľa života
Mám strechu, pod ktorou sa schová dážď aj rodina, ale sám sa nepohnem ani o krok. Každé ráno v mne niekto otvára dvere a večer zhasína svetlá.
Mám steny, no nie som mesto.
Chráni ma strecha a dvere, no nie som len jedna izba. Keď prší, všetko vnútri zostane v suchu a večer v ňom býva ticho.
Stojím v tichej izbe a všetko držím pokope
Mám steny, strechu aj dvere, no niesiem aj ľudí, nábytok a spánok. Zvonka vyzerám ako jedna vec, ale vo vnútri býva celý svet.
Stojím, aj keď sa všetko vnútri hýbe.
Mám strechu, okná aj dvere, no nie som ani chata pri lese. Ľudia ma naplnia životom, ale bez nich by som bol len prázdna schránka. Čo som?
Kde sa stretne ticho, teplo a strecha?
Mám steny, ale nie som pevnosť. Chránim pred dažďom aj zimou a vo mne bývajú spomienky, vône aj hádky pri stole. Keď sa vraciaš, väčšinou vieš, kam ideš.
Tam, kde sa všetci vracajú
Stojím na jednom mieste, no denne sa v mojom vnútri deje veľa ruchu. Mám izby, strechu aj dvere, ale nie som len jedna miestnosť.