Hádanka #9469:
Rozsvieti kút bez veľkého hluku
Večer zo mňa padne svetlo presne tam, kde ho potrebuješ. Nemám vlastné teplo ako oheň, no bez mňa je čítanie v tme len trápenie.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Rozsvieti kút bez veľkého hluku
Večer zo mňa padne svetlo presne tam, kde ho potrebuješ. Nemám vlastné teplo ako oheň, no bez mňa je čítanie v tme len trápenie.
Svietim, no nebývam na strope navždy
Keď sa zotmie, zobudím kút izby bez hluku a niekedy si ma presunieš z nočného stolíka na pracovný stôl. Nepožieram prúd ako veľký spotrebič, ale bez mňa by písmená zlievali tiene.
Rozsvietim tmu jedným dotykom.
Stojím na stole aj pri posteli a bez mňa je večer v izbe hneď tmavší. Nepotrebujem kolesá ani motor, no viem ukázať cestu k knihe či kľúčom.
Keď sa zmení tma na jas, som pripravená
Nemám vlastné nohy, a predsa ma zavesíš, postavíš aj položíš. Môžem svietiť jemne pri posteli alebo silno nad stolom, no bez mňa zostane miestnosť len tieňom.
Rozsvietim tmu bez slova
Keď sa večer zotmie, len ticho stojím a vrhám kruh svetla. Nie som slnko ani obrazovka, no bez mňa by kniha či stôl zostali v tieni.
V tme dokážem zmeniť izbu na čitateľský kútik
Keď ma zapneš, rozháňam tieň bez toho, aby som sa pohla z miesta. Mám telo, tienidlo aj žiaru, no môj pohyb je len svetlo.
Keď je tma, ukáže cestu.
Nestojím v kúte len na ozdobu — jedným pohybom prinesiem svetlo do izby. Keď sa zvečerí, ľudia ma hľadajú skôr než vypínač.
Na pohľad obyčajný kus nábytku
Mám štyri nohy, ale nekráčam. Na mne sa je, píše aj hrá, a keď sa doma stretne rodina, všetci si ku mne sadnú.
V tme spraví z kúta malé slnko
Večer stačí jediný pohyb a z temného kúta je zrazu ostrov svetla. Niekedy stojím na stole, inokedy visím pri posteli, no bez žiarovky by som bol len tichý rám.
Strecha nad hlavou, aj keď sa nehýbem
Mám strechu, izby aj dvere, no nikam sa sám neposúvam. Ráno vo mne ožije ruch, večer sa zase všetko utíši.