Hádanka #7443:
Keď sa zotmie, viem zmeniť náladu izby.
Nestojím pri okne len na ozdobu a bez mňa by sa kniha v kúte čítala ťažko. Keď ma zapneš, ukážem tieňom, kde je ich miesto.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, viem zmeniť náladu izby.
Nestojím pri okne len na ozdobu a bez mňa by sa kniha v kúte čítala ťažko. Keď ma zapneš, ukážem tieňom, kde je ich miesto.
Keď sa zotmie, vie rozohrať izbu
Nezohrievam jedlo ani nesedím v rohu pre nič za nič. V tme však zmením obyčajnú izbu na miesto, kde sa dá čítať, šiť aj hľadať stratená ponožka.
Keď sa zotmie, ukážem ti aj zabudnutý roh
Cez deň si ma skoro nevšímaš, no večer viem zmeniť nudný kút na miesto, kde sa dá čítať aj hľadať stratená vec. Niekedy stojím, inokedy visím a bez prúdu som len ticho.
Strážim jedlo v tichu kuchyne
V mojom vnútri je chladnejšie než v izbe a svetlo sa rozsvieti, keď otvoríš dvere. Nepotrebujem bežať po dome, no bez mňa by sa mäso či mlieko rýchlo pokazili.
Svetlo dávam presne tam, kde treba.
Zostanem ticho, kým ma niekto neprebudí vypínačom. Nezohrievam obed, no pri knihe, stole aj posteli viem zmeniť tmu na jasno.
Keď sa zotmie, rozsvieti kút bez hluku.
Stojím na stole alebo visím zo stropu a nezohrievam jedlo. Keď ma zapneš, prinesiem svetlo presne tam, kde ho treba.
Zhasnem aj rozsvietim, ale nie som kúzlo
V izbe stojím ticho a z jedného zdroja šírim jas tam, kde by bola tma. Môžem visieť, stáť na stole aj byť schovaný v tienidle, no prácu robím stále rovnako.
Keď je tma, viem miestnosť premeniť na scénu.
Nehrmím a nehrejem, no bez mňa sa večer číta horšie. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu a len jedným pohybom prestrihnem tmu.
Keď sa zotmie, ožijem bez pohybu.
Na stene alebo pri posteli strážim tmu, no sám nič nevidím. Neprestávam len svietiť, viem aj rozlievať mäkké svetlo cez tienidlo.
Bez nej je večer v izbe akýsi slepý
Stojím na stole alebo visím pri posteli a po ťuknutí rozlejem svetlo do kúta. Keď ma vypnú, miestnosť sa zrazu stíši do tmy.