Hádanka #7880:
Opora, na ktorú si sadneš bez slov
Nemám matrac ani operadlo na spanie, no v dome ma presúvaš z miesta na miesto podľa potreby. Pri stole plním tichú úlohu, hoci ma často prehliadneš.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Opora, na ktorú si sadneš bez slov
Nemám matrac ani operadlo na spanie, no v dome ma presúvaš z miesta na miesto podľa potreby. Pri stole plním tichú úlohu, hoci ma často prehliadneš.
Keď sa zotmie, ukážem cestu bez slov.
Niekedy stojím na stole, inokedy visím pri strope. Sám nevydávam veľa, no bez môjho svetla by si po tme hľadal dvere aj knihu ťažšie.
Svietim aj bez slnka, no nie som hviezda
Niekedy stojím na stole, inokedy visím pri strope. Keď ma zapneš, zmením večer na čitateľný a miestnosť na útulnejšiu.
Keď sa zotmie, zmením náladu celej izby.
Nepotrebujem veľa miesta, no bez mňa je stôl aj roh izby nudný. Nie som okno ani slnko, ale viem rozohnať tmu jedným ťahom.
Keď padne tma, ukáže cestu.
Nie som ani okno, ani sviečka, no bez môjho svetla by si v izbe tápal. Niekedy stojím na stole, inokedy visím vysoko a mlčky strážim večer.
Keď sa zotmie, zrazu som dôležitá.
Nestarám sa o jedlo ani o hluk, no bez mňa by bol večer v izbe oveľa tmavší. Môžem stáť na stole, visieť zo stropu alebo svietiť z nočnej skrinky.
Nesedím v aute, ale držím telo nad zemou.
Mám štyri nohy, no nechodím. Keď si unavený, práve mňa si pýtaš viac než gauč. Nechránim pred dažďom ani neveziem ľudí, len trpezlivo čakám pod stolom.
Nesiem veci, ale sám sa nehýbem.
Keď sa pri mne všetci zídu, som stredom izby, aj keď nehovorím. Mám nohy, no nekráčam, a občas na mne stojí večera aj práca.
V strede izby držím všetko pokope
Na mne sa je, píše aj skladá prádlo, no sám sa nehýbem z miesta. Keď okolo mňa sadne viac ľudí, zrazu som stredom celej izby.
Keď je tma, ja robím miestnosť čitateľnou.
Nestojím pri tom, aby som niečo hral, ale aby som ukázal cestu očiam. Môžem svietiť zo stola aj zo stropu a bez mňa by sa v izbe hľadalo omnoho horšie.