Hádanka #11779:
Bez nich by si nevedel, koľko je práve hodín.
Na stene visím alebo stojím na stole a ukazujem, či už je čas vyraziť. Mám ručičky alebo čísla, no nejdem dopredu po ceste.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Bez nich by si nevedel, koľko je práve hodín.
Na stene visím alebo stojím na stole a ukazujem, či už je čas vyraziť. Mám ručičky alebo čísla, no nejdem dopredu po ceste.
Keď sa ich dotkneš, deň sa rozbehne
Pozeráš sa na mňa, keď nechceš zmeškať odchod či stretnutie. Mám dve ručičky a často aj tretiu, ktorá tiká bez prestávky.
Krok, ktorý sa stále vracia
Mám sedem tvárí a každý deň jednu ukážem. Nezastavujem čas, ale bezomňa ľudia nevedia, čo príde po dnešku.
Mám 365 tvárí, no nie som človek
Po mojom skončení sa mení číslo v kalendári a ľudia si často sľubujú nový začiatok. Som dlhší než mesiac, ale kratší než večnosť.
Mám mená, aj keď nie som človek
Raz ma začujú v prestupnom skoku, inokedy ma kalendár schová do obyčajného poradia. Mám svoje meno na papieri aj v spomienkach, no neviem sa pohybovať ako hodiny. Čo som?
Na mňa sa čaká, no nikdy neprídem dvakrát rovnako.
Mám dvanásť dielov, ale nie som hodiny. Po mne sa mení dátum aj vek, no sám som dlhší než mesiac a kratší než večnosť.
Mám presný počet dní a žijem v kalendári.
Nie som ani krátky deň, ani dlhý rok. Som rytmus medzi nimi: po mne sa ľudia v práci či škole orientujú, ale v číslach času ma neodmeriaš na hodiny.
Mám svoju vlastnú dĺžku, ale nie som hodina
Začnem jedným číslom a skončím o to isté vyššie. Medzi januárom a decembrom vo mne prejde veľa dní, no v kalendári ma vidíš len raz v celku.
Keď sa zastavím, deň sa nezastaví sám.
Máte ma na stene, na zápästí aj v mobile, no vždy len ukazujem, nie som samotný čas. Ručičky alebo čísla ma prezradia, a predsa sa na mňa všetci pozerajú, keď meškajú.
Keď sa číslo v kalendári vymení
Máme ho dvanásťkrát za sebou a potom sa všetko začne odznova. V kalendári mením čísla dní aj náladu ročných období, no nie som ani pondelok, ani mesiac.