Hádanka #11943:
Mám dlhé meno, no v kalendári sa zmestím všade
Raz ťa posuniem o všetko, čo si nazbieral od januára po december. Nie som deň ani mesiac, no bez mňa sa nedá uzavrieť ani začiatok, ani koniec príbehu.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Mám dlhé meno, no v kalendári sa zmestím všade
Raz ťa posuniem o všetko, čo si nazbieral od januára po december. Nie som deň ani mesiac, no bez mňa sa nedá uzavrieť ani začiatok, ani koniec príbehu.
Klopem bez rúk a ukazujem, kedy je čas.
Na stene stojím potichu, no môj pohyb počuť v tichu miestnosti. Keď ma sleduješ, vieš, kedy je čas vyraziť alebo sa vrátiť domov.
Strážim dni, ale nie som hodiny
Pomáham ti nájsť pondelok, sviatok aj termín. Mám veľa políčok, no sám nič nezmeriam; iba ukážem, kam sa deň stratil.
Bez mňa je deň len rozmazaný.
Mám ciferník, ručičky alebo čísla, a predsa ma nevidno, keď sa zastavím. Ľudia podľa mňa vstávajú, meškajú aj stíhajú odchody. Môžem byť na stene, na ruke aj v telefóne.
Keď sa objavím, nejde o dni v roku
Nezapisuje sa ma do kalendára ako sviatok, no v správach sa objavujem, keď sa rieši zákon a dôkaz. Som úrad, ktorý zastupuje štát pri trestných veciach.
Nechávam po sebe kalendár aj spomienky.
Som dlhší než mesiac, ale kratší než život. Keď sa skončím, číslo na papieri sa zmení a ľudia si neraz dajú nové predsavzatia.
Keď sa ponáhľaš, pozná ťa lepšie než ty sám
Nemám hlas, a predsa ti pripomínam, kedy máš odísť. S telom na stene alebo v ruke strážim minúty aj rušné rána.
Som na stene, no nikam nekráčam
Bez hlasu vám pripomínam, kedy treba vstávať aj odísť. Mám ručičky, ciferník a viem poriadne popliesť zhon, keď sa ponáhľate.
Bez nich by sa ráno aj večer plietli
Stojím na stene alebo ležím v mobile a každý deň mi ľudia pozerajú na tvár. Nepoviem ani slovo, no z mojich ukazovateľov hneď vieš, či meškáš.
Koľko ich prejde, kým sa vráti tvoj dátum?
Mám dvanásť dielov, ale nie vždy rovnako dlhých. Keď sa uzavriem, ľudia si robia bilanciu, dávajú si predsavzatia a obracajú list v kalendári.