Hádanka #8072:
Trvám dlho, no neviem sa zastaviť.
Mám dvanásť menších častí a vždy prídem po tom, čo sa otočí veľa dní. Ľudia ma zapisujú do kalendára, no ja sám nikdy nestojím na jednom mieste.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Trvám dlho, no neviem sa zastaviť.
Mám dvanásť menších častí a vždy prídem po tom, čo sa otočí veľa dní. Ľudia ma zapisujú do kalendára, no ja sám nikdy nestojím na jednom mieste.
Bez hlasu ti meriam dni aj minúty.
Nekričím, no všetci sa na mňa pozerajú, keď niekam meškajú. Mám ručičky alebo čísla a ukazujem, či už treba ísť alebo ešte počkať.
Dlhý úsek času medzi dvoma Silvestrami
Začínam na jar, končím v zime, no nemám vlastné nohy ani ruky. V kalendári ma nájdeš presne raz a ľudia ma používajú, keď chcú počítať vek alebo plány. Čo som?
Na trávniku je presný, v kalendári nie.
Na ihrisku preberá pás pri čiare a sleduje hodiny hry. V kalendári však s rovnakým menom nič neodbíja a dátum ti neukáže.
Na kalendári ma nenájdeš každú chvíľu
Keď sa rozbehne zápas, nepozerám na hodiny, ale na priestor po pravej strane. Meno mám tvrdé ako trénerov pokyn a v zostave sa neobjavujem náhodou.
Začiatok, ktorý sa vracia vždy po dvanástich krokoch
Nemám tvár ani rýchlosť, no všetko okolo mňa sa s mojím príchodom akoby preklopí na novú stranu. Ľudia ma odpočítavajú, oslavujú a potom znova čakajú na ďalší môj návrat.
Dvanásť krokov, no nie som hodina
Začínam v jednom čase a končím v tom istom po roku. Nosím dvanásť mesiacov, no sám nie som mesiac ani týždeň. Čo som?
Veľa dní spolu, ale nie večne
Mám dvanásť mesiacov, no nie som kalendár. Čakáš na mňa, keď chceš nový začiatok, a aj bez zvončekov viem zmeniť všetko okolo teba.
Raz sa končím, raz sa začínam.
Nie som najkratší, ani najdlhší, ale celý svet ma používa ako veľký úsek medzi zimami. Mám dvanásť družiek, no nepatrím medzi nich.
Miera, podľa ktorej rátame život
Počítajú ma od narodenín k narodeninám a podľa mňa sa mení aj číslo v dokladoch. Som dlhší než mesiac, kratší než storočie a prichádzam vždy znova.