Hádanka #8296:
Každý deň ti potichu ukrajujem minúty
Nemám ruky, a predsa ukazujem, kedy je čas vyraziť. Keď sa pohnem o trochu ďalej, večer príde skôr, než by si čakal. Čo som?
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Každý deň ti potichu ukrajujem minúty
Nemám ruky, a predsa ukazujem, kedy je čas vyraziť. Keď sa pohnem o trochu ďalej, večer príde skôr, než by si čakal. Čo som?
Najdlhší úsek v kalendári
Keď sa skončia sviatky aj školský rozvrh, ešte stále neskončí všetko. Je to úsek, po ktorom si meníš návyky, plány aj poslednú číslicu na papieri.
Keď sa nikto nepozerá, aj tak bežím.
Nemám nohy, no celý deň kráčam po kruhu. Stačí mi jediný pohľad a vieš, či meškáš alebo máš ešte čas na odchod.
Kruhy, ktoré ti potichu ukrajujú deň
Nemám nohy, no stále kráčam dopredu a nikto ma nepočíta rovnako dvakrát. Keď som ticho, všimneš si ma až pri meškaní.
Trpezlivý maratónik dní
Nemám ruky ani tvár, no všetko vo mne znie dlhšie než týždeň. Prinesiem zmenu počasia, školský zošit aj novú peňaženku bez toho, aby som sa hýbal.
Bez nich by si nevedel, kedy vyraziť ani kedy skončiť.
Mám ciferník alebo displej a ukazujem, či je čas na obed, školu či spánok. Keď sa pohnem, deň ti letí presnejšie. Čo som?
Dlhý beh času, čo sa neponáhľa
Mám dvanásť krokov v kruhu, no nie som hodiny. Zmestím štyri rôzne pravidlá počasia aj sviatky a vždy sa po mne všetko začne odznova.
Pomáham držať dni v poradí.
Bez mňa by si ľahko zmeškal narodeniny aj pondelok. Mám okná, čísla a mená dní, no sám nič nezastavím ani neprejdem.
Rád sa vraciam, ale nikdy nie presne rovnako
Mám dvanásť častí a po poslednej sa všetko znovu začne. Niekedy mi pridajú jeden deň navyše, aby som sa nezmýlil s oblohou.
Začnem v januári, ale nekončím v decembri.
Mám dvanásť mesačných krokov a po poslednom sa vraciam na začiatok. Ľudia si ma zapisujú, aby vedeli, koľko času už prešlo aj čo ešte čaká.