Hádanka #14808:
Vravím potichu, ale mám ostrý nos.
Som známy tým, že sa pohybujem nenápadne a z diaľky ma ľahko zradí len šuchot v kroví. Keď sa preľaknem, zmiznem skôr, než stihneš žmurknúť.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Vravím potichu, ale mám ostrý nos.
Som známy tým, že sa pohybujem nenápadne a z diaľky ma ľahko zradí len šuchot v kroví. Keď sa preľaknem, zmiznem skôr, než stihneš žmurknúť.
Strážim dom a nenechám sa len tak oklamať.
Keď niekto príde za bránu, spozornejem skôr než ostatní. Viem byť verný spoločník aj hlasný hlásnik, no do mačacej elegancie mám ďaleko.
Strážim dvor a prvý hlásim ruch.
Keď niekto príde k bráne, som najviac v strehu. Viem byť verný spoločník aj hlasný hlásnik, no nie som mačka ani vták.
Kto stráži dvor aj ticho v noci?
Keď sa ozve krokom po chodbe, prvý som pri dverách. Nepotrebujem uniformu ani povel, no verne strážim svoj dom a rád privítam aj poštára.
Tichý lovec s prefíkaným nosom
V noci sa pohybujem potichu a stopám venujem viac pozornosti než hluku. Na oči často klamem srsťou a na korisť trpezlivosťou, nie silou.
Strážca dvora s čuchom na stopy
Vraví sa o ňom, že pozná svojho človeka aj po krokoch. Keď niečo zachytí, vie spustiť hluk, no v noci vie aj ticho strážiť.
Strážca dvora, čo pozná tvoj krok
Mám nos, ktorý si pamätá viac než oči, a vernosť mi dávajú aj cudzie mená. Keď sa vonku šuchne vetvička, som prvý pri plote, no do vrecka sa nezmestím.
V noci ma zbadáš len na okamih.
Kríky sú môj tajný chodník a na dvor prichádzam potichu. Som malý lovec s huňatým chvostom, ale keď zacítiš moju stopu, už bývam preč.
Strážca dvora s vernou stopou
Keď niekto zazvoní pri bráne, som prvý, čo ohlási návštevu. Viem byť verný spoločník, bežať za loptou a usadiť sa pri nohách, no bez človeka by som bol len tulák.
Meno znie ako človek, no patrím do dvora.
Keď niekto prichádza, som prvý pri bráne. Viem verne strážiť, behať za loptičkou aj spať pri nohách, ale bez ľudí som len tichý spoločník.