Hádanka #16502:
V obývačke sa zhŕkne celá rodina, aj keď nikto neprehovorí.
Na jednom mieste ukazujem vzdialené svety, šport aj príbehy. Keď stmavne izba, často som jediný, kto ešte svieti.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
V obývačke sa zhŕkne celá rodina, aj keď nikto neprehovorí.
Na jednom mieste ukazujem vzdialené svety, šport aj príbehy. Keď stmavne izba, často som jediný, kto ešte svieti.
Keď sa mi niečo hýbe za chrbtom...
Ležím v tichu, ale zrazu zbystrím, keď sa za mnou mihne tieň. Neutekám ďaleko, skôr sledujem, čo sa deje, a čoskoro viem presne, kde to bolo.
Keď sa večer rozsvietim, všetci zrakom stíchnu.
Nemám chlpy ani pazúry, no pri mne sa aj z najdivokejšej svorky stane tiché publikum. Ukazujem príbehy, správy aj zvieraciu divočinu bez jedinej labky.
Obrazovka, ktorá rozpráva bez úst
Stojím doma ako tichá škatuľa, no zrazu sa vo mne pohybujú príbehy, hlasy aj farby. Nepatrím do lesa, ale veľa ľudí ma sleduje večer.
Strážca pri dverách, čo nikdy nespí
Nechodím v topánkach, no pred domom po mne ostanú stopy. Keď sa niekto priblíži, ozvem sa skôr, než si ho všimneš, a pritom viem byť najvernejší spoločník.
Tichý lovec, čo sa tvári ako domáci spánok
Po nociach kráčam bez hluku a cez deň viem zmiznúť na najteplejšom mieste v byte. Keď mi niečo prebehne popred nos, zrazu som blesk.
Keď zaznie meno z Budapešti, zbystrí aj štadión.
Nemám dres, no na znaku pôsobím ako pán. V názve sa mihne Budapešť a ja sa tvárim, že som pripravený na hru aj boj. Kto som?
Ferencváros, štít a hriva v pohybe
Na štíte mám hrivu, no v tráve ma neuhádneš podľa stopy. Keď sa rozbehnem, pôsobím ako pán planiny, hoci v skutočnosti len strážim znak. Čo sa skrýva v tej sile?
Nenápadná, no vždy si nájde pozornosť
Mávam tichý krok a oči sa mi rozžiaria aj v tme. Keď chcem, som maznavá, no cudzí hosť si odo mňa odstúpi.
Má silu, ale chodí potichu.
Neskrývam sa v tráve kvôli veľkosti, ale ľudia ma aj tak často podceňujú. Mám nos ako hadicu a pamäť, čo sa nestratí po jednom kroku.