Hádanka #18737:
Ticho cvála, no nešepká ani slovo.
Má hrivu, no nie je lev. Nosí podkovy, ale nie je kovový. Keď ho ľudia vedú za ohlávku, vie niesť aj ťarcha aj rýchlosť.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Ticho cvála, no nešepká ani slovo.
Má hrivu, no nie je lev. Nosí podkovy, ale nie je kovový. Keď ho ľudia vedú za ohlávku, vie niesť aj ťarcha aj rýchlosť.
Keď sa rozhostí ticho savany, on sa ozve prvý.
Mám hlas, čo sa nesie ďaleko a najmä v noci znie ako výstraha. Krok mám tichý, ale pohľad zlatý a hrdý. Nie som najrýchlejší, no mnohí si na mňa netrúfnu.
Strážca dvora, ale vie aj utešiť
Počujem kroky skôr, než ich vidím, a cudzinca ohlásim hlasom. Keď ma pohladíš, viem sa tváriť prísne aj verne, no do vrecka sa nezmestím.
Strážca dvora s verným nosom
Rád čaká pri bráne, pri behu je rýchly a dom pozná po vôni lepšie než po mene. Keď niečo šuchne za plotom, hneď dá vedieť.
Spoločník na stopách, no nie každý štekot je rovnaký
Vie nájsť cestu nosom, stráži dvor a pri radosti sa nevie tváriť vážne. Keď zacíti známy hlas, beží skôr než stihneš pohnúť rukou.
V tieni som tichý, no v noci ma počuť
Mám silu v labách a v pohybe som prekvapivo ľahký. Ľudia si ma mýlia s domácou mačkou, no môj hlas znie inak a v trávach budím rešpekt.
Tichý strážca dverí
Prídem na zavolanie a poznám aj náladu v hlase. Keď sa niekto tvári cudzo, viem štekotom upozorniť skôr, než stihne vojsť dnu.
Strážim, sprevádzam a viem byť aj maznavý.
Keď niekto klopne na dvere, viem prvý spustiť poplach. Inokedy bežím vedľa človeka, nosím v papuli palicu a po nociach počujem aj to, čo ostatní zmeškajú.
Nekráča potichu, ale každý ho spozná.
Má hruď ako skala, no pohybuje sa ako veľká mačka. V tme ho prezradí huba s vlasmi a jeho rev znie ďalej než krok.
Na lúke nebehá sám
Má kopytá, vie niesť človeka aj ťahať voz, no nie je to dopravný prostriedok. Keď sa rozbehne, zanechá za sebou rytmus, ktorý sa nedá spliesť s iným zvieraťom.