Hádanka #19118:
Strážca domu, čo nikdy nespí
Keď niekto príde k dverám, často sa ozvem prvý. Viem byť verný aj hlučný a zvyknem bežať za loptičkou rýchlejšie než za vlastným tieňom.
Kategória hádaniek
Svet zvierat, mláďat, zvukov a zaujímavostí z prírody.
Strážca domu, čo nikdy nespí
Keď niekto príde k dverám, často sa ozvem prvý. Viem byť verný aj hlučný a zvyknem bežať za loptičkou rýchlejšie než za vlastným tieňom.
V noci ho počuť skôr než vidieť.
Má hustú hrivu, no nie je kôň. V snehu by ho našla stopa, ktorá sa málokedy mýli, a v lesoch ho často volajú kráľom. Čo je to?
Spoločník, čo číta stopy nosom
Na cudzí pach reagujem skôr než na hlas a strážim dvor, aj keď nik nevolá. Keď sa niekto vráti domov, často som prvý pri bráne.
Ťahám sa rýchlo, no nie som auto
Mám hrivu, ale nie som lev. Deti si na mne užijú jazdu a v stajni ma spoznáš podľa kopýt.
Tichý pán savany
Niekde ma volajú kráľ, no naozaj vládnem skôr pohľadom než hlukom. Keď sa pohnem, aj odvážni sa na chvíľu zamyslia, či nestúpiť späť.
Strážim dvere aj dvor
Keď niekto zazvoní, viem ho privítať hlasným štekotom. Mám rád verných ľudí, aportovanie a dlhé prechádzky, no nie som mačka ani vták.
Kráľovský tieň v tráve
Na hrudi nosím hrivu, no nie som kôň. V tichu sa tvárim lenivo, ale môj hlas dokáže umlčať savanu. Keď sa rozbehnem, aj silnejšie zvieratá ustúpia.
V stopách aj v tichu má navrch.
Má pazúry, ale neloví v rieke. Keď sa ozve, aj ostatní v trávach stíchnu a ustúpia mu z cesty. Nie je najväčší v lese, no jeho prítomnosť cítiš skôr, než ho uvidíš.
Vládca savany so zlatou hrivou
V noci ma prezradí hlasný hlas a cez deň sa mi mnohé tváre ustúpia. Nechodím v svorke a môj vzhľad si ľudia mýlia s mačkou, kým ma nevidia zblízka.
Kráľ savany, no nehrá sa na korunu
Má hustú hrivu a jeho hlas sa ozve ďaleko po tráve. Nepatrí do hôr ani do lesa, no každý v stáde si pred ním dáva pozor.