Hádanka #18424:
Žmurká zďaleka, no nedá sa chytiť
V noci ma vidíš ako malé svetielko vysoko nad sebou. Nie som planéta ani mesiac, no často zdobím oblohu ako bodka. Čo som?
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Žmurká zďaleka, no nedá sa chytiť
V noci ma vidíš ako malé svetielko vysoko nad sebou. Nie som planéta ani mesiac, no často zdobím oblohu ako bodka. Čo som?
Kde sa začína let mimo planéty?
Na zemi pôsobím ticho, no po štarte ma počuť až ďaleko. Viem sa odlepiť len na chvíľu, ale môj cieľ je veľmi vysoko. Čo som?
Stroj, ktorý sa od zeme odlepuje s ohňom
Najprv zahučí a do chvosta mu vyšľahne plameň, potom sa vydá tam, kde už nehľadajú cesty ani mosty. Nevezie sa po zemi dlho, ale vie niesť náklad vyššie než oblaky.
Nocný spoločník na oblohe
Po tme ma vidíš žiariť, no sám nevydávam svetlo. Mávam tvár, ktorá sa počas týždňov mení, a cez noc bývam pri Zemi najbližšie z veľkých tiel.
Na oblohe svieti, no nie je to mesiac
Večer prehryznem tmu jediným bodom svetla, hoci som ďaleko od teba. Keď ma sleduješ dlho, zistím, že nevládnem vlastným svetlom, len ho prezrádzam.
Na oblohe ma neuvidíš stáť dlho
Nezostávam na jednom mieste, ale keď sa rozbehnem, viem preraziť ticho aj tlak. Nesiem náklad vyššie než vták, no sám nemávam krídlami. Čo to je?
Mierim vysoko a neznášam státie na mieste.
Najprv stojím na zemi, potom ma rozhýbe silný oheň. Nesiem ľudí aj náklad ďaleko nad oblaky a po štarte za sebou nechávam len stopu svetla.
Na štarte z diaľky hučí, no nikdy nelieta sama
Najprv stojím pevne na zemi a potom ma ženie obrovský oheň. Nesiem náklad veľmi vysoko, ale späť sa často vraciam už len ako spomienka.
Máte ju štartovať, nie čítať.
Na oblohe ju neudrží vietor ani krídla. Pomáha dostať sa vysoko, no sama patrí skôr na štart než na letisko.
Svietim, aj keď nemám vlastný oheň
Na nočnej oblohe ma ľudia považujú za bodku, no v skutočnosti som obrovská guľa plynu. Môj jas môže meniť celú známu krajinu na Zemi, hoci som od nej nesmierne ďaleko.