Hádanka #18534:
Ticho sa zdvíham k nebu
Na štart ma tlačí sila a potom už len hľadím k oblakom. Niesol som malý náklad aj ľudí, no sám nemám krídla ani kolesá.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Ticho sa zdvíham k nebu
Na štart ma tlačí sila a potom už len hľadím k oblakom. Niesol som malý náklad aj ľudí, no sám nemám krídla ani kolesá.
Ticho na rampe, no štart rozhodne všetko.
Nepostávam na oblohe, ale viem preraziť až za ňu. Mám plameň, hluk a presný smer, no bez paliva by som ostal len kus kovu na zemi.
Na nočnej oblohe mením tvár, nie miesto.
Niekedy som tenká ako úsmev, inokedy guľatá a jasná. Nežiarim vlastným ohňom, len pokojne vraciam svetlo, ktoré ku mne dopadá.
Noc na oblohe, no nie som hviezda.
Keď ma vidíš plný, vyzerám celý, no často som len polovica. Nepálim ako Slnko, predsa mením noci, príliv aj sny zamilovaných.
Tichý sprievodca nočnej oblohy
Niekedy som celý, inokedy mi chýba kúsok a mením tvár. V noci kráčam s tebou po oblohe, no nesvietim sám od seba.
Na oblohe blikám, no nie som lampáš.
Niekedy som malá bodka, inokedy ma v noci vidno aj bez ďalekohľadu. Nesvietim vlastným ohňom ako Slnko, ale ľudia podľa mňa hľadajú cestu v tme.
Keď sa narodím, nehovorím potichu.
Ráno ma môžeš vidieť len ako bodku, no zďaleka viem prežiariť celé nebo. Nie som planéta ani mesačný tieň, a predsa podľa mňa ľudia čítajú vzdialenosť aj vek vesmíru.
Tichý spoločník nočnej oblohy
Nocou ma vidíš meniť tvár, hoci som stále ten istý. Nežiarim vlastným ohňom a predsa mením more aj kalendár poľovníkov.
Čo vystrelí k oblohe a nesie sny?
Na štarte hučím tak nahlas, až sa trasie zem. Nesiem ľudí aj náklad vysoko nad mraky, ale nie som lietadlo.
Nosí oheň, no nie je z oblohy.
Na štarte stojím napnuto, potom ma poháňa obrovský výdych. Niesom lietadlo ani auto, ale viem vyniesť náklad vysoko tam, kde je ticho a váha mizne.