Hádanka #9958:
Keď sa niečo vynesie vysoko nad Zem
Nie som vták, no viem letieť bez krídel a môj cieľ býva ďaleko nad oblakmi. Pred štartom ma všetci odpočítavajú, potom už len šľahá oheň.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa niečo vynesie vysoko nad Zem
Nie som vták, no viem letieť bez krídel a môj cieľ býva ďaleko nad oblakmi. Pred štartom ma všetci odpočítavajú, potom už len šľahá oheň.
Keď treba uniknúť gravitácii, začína sa tanec ohňa
Na chvíľu vyzerám ako stožiar plný dymu, no môj cieľ je vysoko za oblakmi. Niesiem náklad aj nádej a bez môjho štartu sa do neba ďaleko nedostaneš.
Keď sa odlepí od zeme, všetko stíchne
Najprv sa trasie, potom hlučne strieľa do výšky. Nosí niečo dôležité na vrchole a bez ohňa by sa ani nepohla z miesta.
Každú noc mení tvar, no nezmizne.
Na oblohe ma vidíš len po zotmení a často mením podobu, akoby som si obliekal iný kabát. Sám nesvietim, len si požičiavam svetlo od iného nebeského tela.
Obrovský ostrov hviezd v tme
Nie som jedno telo na oblohe, ale množstvo svetiel zlepených do jedného obrazu. Z diaľky vyzerám ako mliečny prach, no v sebe skrývam miliardy hviezd.
Obrovský ostrov hviezd v tme
Z diaľky vyzerám ako jediný svetelný oblak, no v skutočnosti som zložený z nespočetných hviezd. Krútim sa v priestore a v sebe ukrývam aj našu Slnečnú sústavu.
Na oblohe nechá len bielu čiaru.
Pred štartom stojí ticho a potom ju poháňa silný oheň. Nesie ľudí aj náklad vysoko nad Zem, kam sa nedostane auto ani lietadlo.
Tichý spoločník noci
Na oblohe mení tvár podľa toho, ako ho vidíme zo Zeme. Raz je úzky ako úsmev, inokedy okrúhly a svetlo si len požičiava.
Keď noc zažiari, nie je to mesiac.
Na oblohe svieti vlastným svetlom a z diaľky vyzerá ako malý bod, hoci je obrovská. Niekedy ju uvidíš aj cez deň, no iba jedna z nej nás hreje najviac.
Svieti ako bodka, no nie je to hviezda
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vyzerám ako malý svetlochytný bod. Nie som zdroj svetla, len obiehavam inú žiarivú guľu a môžem mať vlastný mesiac.