Hádanka #20750:
Na štart a potom už len ďalej
Na zemi ma drží len chvíľa, potom ma pohlti obloha. Nesiem ľudí či náklad, ale sám nemám krídla ani kolesá.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na štart a potom už len ďalej
Na zemi ma drží len chvíľa, potom ma pohlti obloha. Nesiem ľudí či náklad, ale sám nemám krídla ani kolesá.
Veľká rodina hviezd v nočnej tme
Na oblohe nevidno len jednu žiaru, ale veľa svetiel pokope. Z diaľky pôsobím ako prachová šmuha, no v skutočnosti som obrovský domov hviezd.
Míľy svetla bez jedného stredu
Nie som bod, ale z diaľky vyzerám ako rozliaty prach na čiernom skle. Obsahujem miliardy žiariacich tiel a pohybujem sa spolu, hoci každá časť má vlastnú cestu.
Veľký ostrov svetiel v tme
Na oblohe vyzerám ako jediný jasný bod, no v skutočnosti ma tvorí nespočet svetov a hviezd. Neotáčam sa okolo teba, skôr ty bývaš v jednom z mojich okrajov.
Obrovský ostrov hviezd v tme
V noci ma vidno ako mliečny pás, hoci nie som cesta ani oblak. Držím spolu množstvo hviezd a z diaľky pôsobím ako rozliate svetlo.
Tichý strážca nočnej oblohy
Nemám vlastné svetlo, len ho odrážam a mením podobu. Keď sa môj tieň posúva, ľudia sledujú noc aj príliv.
Nočná bodka, čo žiari sama
Na oblohe som len malý svetielkujúci bod, ale môžem byť oveľa väčší než všetko okolo. Nesiem vlastné svetlo a v tme ma ľahko spoznáš.
Bodka na nebi, čo cestuje cez veky
Na nočnej oblohe vyzerám len ako malý bod, no z diaľky prezrádzam obrovský žiarivý svet. Nechodím po oblohe ako tulák, skôr trpezlivo svietim na jednom mieste.
Keď sa pozrieš ďalej než na hviezdy
Na nočnej oblohe pôsobím ako jemná hmla, no v skutočnosti ma tvoria miliardy svetiel. Z diaľky sa javím ako jediný celok, hoci som celý vesmírny ostrov.
V noci píše na oblohu svoje meno
Na tmavej oblohe sa mihám ako bod, no nie som lietadlo. Niekedy svietim sám a inokedy len veľmi ďaleko. Ľudia ma sledujú, keď hľadajú svetlo v tme.