Hádanka #22328:
Na oblohe svietim, ale nie som mesiac.
V noci ma vidíš ako malý bod svetla, no cez deň sa strácam. Nepohybujem sa sama od seba po oblohe a ľudia podľa mňa hľadajú cestu v temnote.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe svietim, ale nie som mesiac.
V noci ma vidíš ako malý bod svetla, no cez deň sa strácam. Nepohybujem sa sama od seba po oblohe a ľudia podľa mňa hľadajú cestu v temnote.
Na oblohe mením tvár, no nie som slnko.
Niekedy som tenký ako kosák, inokedy plný a jasný. V noci ma ľudia sledujú z okna, ale cez deň sa na mňa často zabúda.
Na oblohe sa mením, no nesvietim sám
Večer ma vidíš ako tenkú kosť, inokedy som okrúhly a plný. Nechodím po Zemi, ale verne ju sprevádzam a mením sa podľa svetla.
Letí, no nemá krídla
Najprv stojím nehybne a potom ma vypustia tam, kde sa nedá dýchať. Nesiem ľudí, náklad aj nádej vyššie než obláčiky, no po štarte už necúvam.
Na oblohe mením tvár, no nie som herec.
Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh. Slnko ma len osvetľuje a nocou sa mením, akoby som mal svoje fázy. Čo je to?
Nočný spoločník nad nami
Večer ma vidíš na oblohe, aj keď nesvietim vlastným ohňom. Meniam tvár a občas akoby mi niečo ukrojilo z okraja. Často som pri Zemi najbližší sused.
Nie som na nebi každý večer rovnako viditeľný
Niekedy som tenká škrabka, inokedy takmer plný kruh a môj tvár sa mení bez toho, aby som sa sám pohol. Nežiarim vlastným plameňom, len odrážam cudzie svetlo.
Keď chceš odísť ďalej než ktokoľvek pešo
Na zemi stojím ticho, no po štarte sa mením na ohnivú šípku. Nepotrebujem krídla, aby som viezol ľudí aj náklad vysoko nad oblaky.
Obrovský ostrov hviezd mimo jedného svetla
Neviem sa chytiť do dlane, no v sebe držím miliardy hviezd. Z diaľky som len mliečna škvrna na tmavom skle, no mám vlastný tvar aj poriadok.
Na nočnej oblohe sa tvárim nehybne, no nie som bodka.
V diaľke žiari vlastným svetlom a cez noc ukazuje cestu aj bez baterky. Keď sa na mňa pozeráš dlho, zdám sa malá, hoci môžem byť obrovská.