Hádanka #8963:
Na oblohe sa mením, no hviezdou nie som.
Raz som úzky ako kosák, inokedy ma vôbec nevidno. Neustále sa tvárim inak a predsa zostávam tým istým telom pri Zemi.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe sa mením, no hviezdou nie som.
Raz som úzky ako kosák, inokedy ma vôbec nevidno. Neustále sa tvárim inak a predsa zostávam tým istým telom pri Zemi.
Keď sa odlepí od zeme, už ju nezadržíš
Najprv ma drží oheň a tlak, potom ma vedie presný smer. Viem niesť ľudí aj náklad vysoko nad oblaky, ale nie som ani lietadlo, ani hviezda.
Na oblohe svieti, no sama nechodí
Večer ju vidíš žmurkať vysoko nad nami, ale cez deň sa stratí v jase. Nie je to lampa ani mesiac, len vzdialené svetlo, ktoré si drží vlastný lesk.
Na oblohe mrkám bez očí.
Večer ma vidno ako malý svetlý bod, ktorý sa zdá blikať. Nie som mesiac ani planéta, no ľudia si pri mne často niečo želajú.
Tisíce svetiel, jeden tichý vír
Na oblohe pôsobím ako rozliate svetlo, no nie som hmla. Držím miliardy hviezd pohromade a z diaľky vyzerám ako jedna špirálová stopa v tme.
Strážim noc, no nesvietim sám od seba
Niekedy som tenký ako necht, inokedy guľatý a jasný. Mením sa, no stále obieham okolo Zeme a v tme viem ukázať cestu.
Ostrov hviezd, čo sa pýši vlastným menom
Z diaľky pôsobím ako hmla, no v skutočnosti som veľké zhromaždenie hviezd, plynu a prachu. Neobieham okolo planéty ani nesvietim ako jedna hviezda, a predsa ma na oblohe nájdeš ako celok.
Štartuje len vtedy, keď sa niečo veľmi ponáhľa.
Na oblohe nie som hviezda ani lietadlo. Mám plameň, hluk a často ma vidno len na krátky okamih, ale bez mňa sa nikto do vesmíru nedostane.
Niekedy svietim, inokedy sa stratím
Na oblohe mením tvár, hoci nie som hviezda. Raz visím ako kosák, raz ma nevidno vôbec a aj tak vplývam na príliv.
Kruhuje okolo nás a mení tvár
Na oblohe sa tvárim, akoby som menil tvár každý večer, no stále ma obiehajú iné sny. Nehriem ako oheň a predsa mi ľudia veria, že strážim noc.