Hádanka #24928:
Nocný sprievodca na oblohe
Nerobím svetlo, len ho odrážam, a predsa ma ľudia vidia aj bez ďalekohľadu. Mám fázy a kedysi podľa mňa rátali dni na cestách i v kalendári.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Nocný sprievodca na oblohe
Nerobím svetlo, len ho odrážam, a predsa ma ľudia vidia aj bez ďalekohľadu. Mám fázy a kedysi podľa mňa rátali dni na cestách i v kalendári.
Keď odštartuje, všetci pozerajú hore
Najprv stojím nehybne, potom ma prebudí oheň pod nohami. Nesiem náklad cez vzduch tak vysoko, že z kopca už nevidno ani krajinu.
Svietim v noci, no nie som slnko.
Obieham Zem a mením podobu, hoci som stále ten istý. Niekedy ma vidíš ako tenký kosáčik, inokedy skoro vôbec.
Keď štartujem, zem sa trasie.
Na zemi stojím vzpriamene, no môj veľký okamih príde až po rozpočítaní sekúnd. Neodvážam ľudí v kresle, ale nesiem náklad, ktorý musí preletieť ponad oblakmi.
Nočný sprievodca bez vlastného svetla
Na oblohe ma vidíš len preto, že ma osvetľuje niekto iný. Raz som tenký ako kosák, inokedy sa tvárim plnší než tanier.
Naštartuje a letí vyššie než vták
Mám ostrý štart a smerujem tam, kam nohy nedosiahnu. Niekedy nesiem ľudí, inokedy len náklad, no vždy ma zračí dym a silný ťah.
Keď sa odlepujem od zeme, všetko sa trasie
Neťahá ma silný motor na ceste ani krídla v oblakoch. Vynesiem ťarchu vysoko nad oblaky a väčšinou sa po štarte už nevraciam na miesto odletu.
Mesto svetiel, ktoré nezmestíš do mapy
Keď sa na mňa pozrieš z diaľky, nevidíš jednu hviezdu, ale stovky miliárd. Držím všetko pohromade gravitačne, no stále sa pohybujem v tichu.
Na oblohe nie som len svetlo
V noci ma vidíš meniť tvar, no sám sa nemením. Niekedy som tenký ako necht, inokedy guľatý a jasný, a predsa sa stále vraciam. Čo som?
Kde sa z množstva hviezd rodí jeden celok?
Na nočnej oblohe ma nevidíš ako jednu bodku, ale ako celý ostrov svetla. Som z hviezd, prachu a ticha tak rozľahlý, že sa v ňom stráca aj fantázia.