Hádanka #9728:
Na nočnej oblohe mením tvár
Obieham okolo planéty a raz som len tenký oblúk, inokedy plný kruh. Nežiarim vlastným svetlom, no v tme ma nemožno prehliadnuť.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na nočnej oblohe mením tvár
Obieham okolo planéty a raz som len tenký oblúk, inokedy plný kruh. Nežiarim vlastným svetlom, no v tme ma nemožno prehliadnuť.
Stroj, čo sa nebojí gravitácie
Na zemi stojím len chvíľu, potom ma pohltilo niečo väčšie. Nesiem ľudí aj náklad, no nevydávam sa po ceste ani po koľajniciach.
Nocná iskra, čo svieti sama
Na oblohe vyzerám ako drobný bod, no viem žiariť vlastným svetlom. Keď ma vidíš, zvyčajne som ďaleko a naozaj nie som planéta.
Mesto hviezd, čo sa tvári ako mliečna cesta
Na nočnej oblohe pôsobím ako jemný svetelný pás, no v skutočnosti ma tvorí nespočet hviezd a prachu. Z diaľky vyzerám pokojne, ale vnútri sa všetko otáča a mení.
Keď sa pozrieš ďaleko za hviezdy...
Nie som jedna hviezda ani planéta, no spájam ich do obrovského víru. Z diaľky vyzerám ako chumáč svetiel, v skutočnosti som domovom nespočetných svetov.
Na nočnej oblohe sa mením pred očami.
Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh a potom sa zase schovám. Svetlo si požičiavam, sám ho nevyrábam, no v noci ma vidí skoro každý.
Na nebi blikám, no nie som iskra.
Ľudia ma vidia ďaleko, hoci som obrovská. Niektoré svietia pokojne, iné sa menia na červených obrov a zhasnú v tichu. Čo som?
Ticho krúžim okolo nočnej oblohy
Niekedy som tenký oblúk, inokedy plný kruh, no nesvietim vlastným svetlom. Ľudia na mňa pozerajú v noci a deti si ma mýlia s lampou na nebi.
Nejde o hviezdu, no obieha a mení tvár
Na oblohe ma vidno len ako meniaciu sa podobu, hoci sám nesvietim. Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh, a predsa stále krúžim okolo väčšieho tela.
Keď sa chceš dostať vyššie než oblaky
Najprv stojím nehybne, potom sa zo mňa stane ohnivý šíp. Nenesiem ľudí na rukách, ale bez mňa sa k hviezdam nedostaneš ani na krok.