Hádanka #9806:
Na nočnej oblohe mením tvár aj náladu.
Niekedy som tenký ako kosák, inokedy plný. Nežiarim vlastným svetlom, no v noci ma vidno z diaľky a pri mori viem hýbať vodou.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na nočnej oblohe mením tvár aj náladu.
Niekedy som tenký ako kosák, inokedy plný. Nežiarim vlastným svetlom, no v noci ma vidno z diaľky a pri mori viem hýbať vodou.
Tichý spoločník noci okolo Zeme
Nežiarim vlastným ohňom, a predsa ma vidno aj vo tme. Raz som úzky ako necht, inokedy plný a mením aj nočné prílivy.
Na nočnej oblohe sa tvárim ako bodka, no nie som malá.
Nechodím po zemi, a predsa určujem noc i smer v starých príbehoch. Niekedy žiarim vlastným svetlom, inokedy len z diaľky trpko blikám.
Svetelná mapa na nočnej oblohe
Keď sa pozrieš ďaleko za jednu hviezdu, uvidíš obrovský zhluk ďalších. Z diaľky pôsobí ako rozliaty prach alebo vír svetiel, no je to jedna veľká kozmická rodina.
Obrovský ostrov hviezd v temnote
Nezáleží mi na jednom slnku ani na jednej planéte. Držím ich pokope v širokom víre a z diaľky vyzerám ako rozliata hmla svetiel.
Na oblohe sa mením, no nezmiznem úplne
Niekedy som tenký ako kosák, inokedy okrúhly a jasný. Okolo Zeme kráčam bez vlastných krokov a v noci si ma mýlia len nepozorné oči.
Na nočnej oblohe mením tvár bez slov.
Raz som len tenký kosák, inokedy svetlý kruh. Nezávisím od počasia a ľudia ma vidia aj bez ďalekohľadu. Čo som?
Nerozsvietim noc, no mením jej tvár.
Na oblohe sa mením v známych etapách a ľudia si podľa mňa zapisujú čas i príliv. Slnko ma však nikdy neobíde úplne, len ma raz ukáže viac a raz menej.
Letím vyššie než mraky a nesiem oheň
Na štarte som tichá, potom sa roztrasie zem aj vzduch. Nesiem náklad tam, kde sa chodí len po výpočtoch a odvahe, nie po ceste.
Kovový jazyk, čo vie vyletieť až k hviezdam
Na štart ma postavia do ohňa a potom sa prederiem oblohou vyššie, než dočiahne let lietadla. Nenosím krídla, ale viem uniesť sen o ceste mimo Zeme.