Hádanka #11643:
Niekedy miznem z neba, no nezhasnem.
Raz som tenký oblúk, inokedy guľa svetla a občas ma na chvíľu nevidno vôbec. Nepatrím hviezdam, no verne ich obieham a mením tvár podľa toho, kam na mňa dopadá svetlo.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Niekedy miznem z neba, no nezhasnem.
Raz som tenký oblúk, inokedy guľa svetla a občas ma na chvíľu nevidno vôbec. Nepatrím hviezdam, no verne ich obieham a mením tvár podľa toho, kam na mňa dopadá svetlo.
Keď sa odlepí od zeme, všetci pozerajú hore.
Najprv mi pomáhajú plamene a potom ticho. Nesiem ľudí aj náklad vyššie než oblaky, no neslúžim na letu ponad mesto ako lietadlo.
Svietim na nočnej oblohe bez vypínača
Nie som mesiac ani planéta, no v tme ma ľudia nájdu ako malý jasný bod. Niektoré ma vidia večer, iné len ako vzdialenú iskru na oblohe.
Na oblohe vyzerám ako mliečna stopa.
Nejsem bod ani planéta, ale tisíce svetiel držím pokope v jednom veľkom zhluku. Z diaľky pôsobím ako prachový pás, no vnútri sa deje kozmický ruch.
Na oblohe blikám, no nie som svetlo lampy.
Nechodím po zemi, ale po noci. Niekedy ma vidno len ako malý bod, inokedy kraľujem celému nebu. Bez mňa by bola tma o niečo tichšia.
Vzletí, keď treba uniknúť gravitácii
Na zemi stojím ticho, no stačí iskra a nabrúsim sa proti nebu. Nesiem náklad aj ľudí tam, kde už vzduch nestačí a späť sa vraciam len zriedka.
Nočný sprievodca na nebi
Po zotmení ma vidno vedľa hviezd, no sám nesvietim ako ony. Raz som tenký ako struna, inokedy okrúhly a plný, a predsa sa stále vraciam.
Keď sa rozbehnem, nevraciam sa pešo.
Stojím na zemi len chvíľu, potom ma drží iba plameň a presná dráha. Niesť môžem náklad aj ľudí, no dole ma už nič neťahá.
Tichý sprievodca nočnej oblohy
Na oblohe mením tvár a napriek tomu ostávam verný jednej dráhe. Niekedy osvetľujem noc, inokedy som len tenký kúsok, čo stráži rytmus prílivu.
Noc bez mňa nie je celkom noc
Na oblohe sa ukazujem len večer a mením svoju tvár, hoci nie som herec. Niekedy som tenký ako úsmev, inokedy plný a svetlý.