Hádanka #11722:
Keď sa odlepujem od zeme, začína veľká cesta.
Na štarte ma drží ohnivý dych a potom letím vyššie než vtáky. Neviem sa otočiť k cieľu sám, no nosím ľudí aj sondy tam, kam pešo nik nedôjde.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa odlepujem od zeme, začína veľká cesta.
Na štarte ma drží ohnivý dych a potom letím vyššie než vtáky. Neviem sa otočiť k cieľu sám, no nosím ľudí aj sondy tam, kam pešo nik nedôjde.
Nočný bod, čo občas zažiari aj zhasne
Na oblohe sa mihám ako vzdialený klinec svetla. Nie som planéta ani mesiac, no ľudia ma hľadajú v noci aj v príbehoch. Čo som?
V tme žmurkám, no nie som oko ani lucerna.
Narodím sa z prachu a tlaku, no zďaleka svietim ako poklad. Niekedy som len nepatrný bod, inokedy určím cestu aj bez slov. Čo som?
Keď sa niečo má dostať nad oblohu, pomôže to najprv.
Na zemi stojím ticho, no po štarte sa zo mňa stane šíp do výšky. Nenosím cestujúcich v aute ani na lodi, ale chcem prekonať gravitáciu a zanechať za sebou plameň.
Keď sa odlepí od zeme, všetci zdvihnú zrak.
Necháva za sebou ohnivú stopu a nesie náklad vysoko nad oblaky. Nechodí po ceste ani nelieta ako vták, no vie vyniesť ľudí aj satelity hore.
Na oblohe sa objavujem a zasa miznem.
V noci ma vidíš ako bod, ktorý bliká vlastným svetlom, nie odrazom. Niekedy pôsobím malej, inokedy obrovskej, ale stále som len jedna žiariaca vec na nebi.
Po noci sa objavím na oblohe
Nesvietim vlastným svetlom, no pri mori hýbem vodou a v kalendári mením farby nocí. Raz sa ukážem celý, raz len ako tenký oblúk.
Tichý spoločník Zeme, no nie planéta.
Na oblohe mením tvár, no sám sa nehýbem tak ako hviezdy. Raz som tenký oblúk, raz plný kruh, a predsa stále obiehavam okolo jednej planéty.
Veľký ostrov hviezd v nočnom priestore
Na oblohe ma nevidíš ako jednu iskru, ale ako rozliaty pás. Som domovom množstva hviezd, hoci sám nie som hviezda ani planéta.
V noci žmurkám z oblohy
Na oblohe sa zjavím ako malý jasný bod, no nie som mesiac. Niekedy ma vidno len v tme a ľudia si ma spájajú s prianím. Čo som?