Hádanka #11995:
Obrovské mesto hviezd v temnote
Na oblohe ma vidíš len ako slabý pás, no v skutočnosti som domovom miliárd hviezd. Točím sa, ale nikto ma neobehne pešo ani raketou za okamih.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Obrovské mesto hviezd v temnote
Na oblohe ma vidíš len ako slabý pás, no v skutočnosti som domovom miliárd hviezd. Točím sa, ale nikto ma neobehne pešo ani raketou za okamih.
Rozliate svetlo na nočnej oblohe
Na oblohe vyzerám ako dlhý pruh hviezd, no nie som ani jedna z nich. Z diaľky pôsobím ako ostrov svetla v tme a patrím k väčším celkom vo vesmíre.
Na oblohe mením tvár, no sám som stále pri Zemi
Raz som tenký oblúk, inokedy svetlý kruh. Nežiarim vlastným ohňom a predsa mením noc aj prílivy. Keď sa na mňa pozeráš, nikdy nevidíš stále to isté.
Obrovský ostrov hviezd v tme
Vyzerám ako hmlistý chumáč svetiel, no nie som mrak. Držím miliardy hviezd pokope a z diaľky ma vidno len ako slabý pás na oblohe.
Na nočnej oblohe žmurkám, no nie som oko
Nie som planéta, hoci obieham v príbehoch a v mápach ma ľudia nehľadajú. Keď som ďaleko, len blikám; keď zomieram, môžem zanechať svetlo na dlhé roky.
Noc sa pri mne mení na šepot
Na oblohe ma vidíš meniť tvar, no sám od seba nesvietim. Raz som tenký oblúk, inokedy plná noc, a predsa kráčam stále s jednou planétou.
Na nočnej oblohe svietim sám
Nechodím po zemi, ale v noci ma vidno zďaleka. Niekedy žiarim tak silno, že sa podľa mňa ľudia aj orientujú.
Spoločník Zeme na nočnej oblohe
Niekedy som tenký oblúk, inokedy plný kruh. Hýbem sa verne okolo Zeme a v noci mením tvár, hoci nie som planéta ani hviezda.
Mesto svetiel mi kazí tvár, no v tme sa rozžiarim.
Nie som jedna jediná hviezda, ale z diaľky pôsobím ako rozliata žiara. Spájam miliardy svetiel do jedného tvaru, ktorý sa točí v priestore.
Na oblohe mením tvár, no svietim stále na rovnakej ceste.
Nocou sprevádzam more i zamilovaných, ale vlastné svetlo nemám. Raz som tenký oblúk, raz plný kruh, no stále krúžim pri jednej planéte.