Hádanka #12091:
Keď sa dívaš ďaleko za Mliečnu cestu
Nie som bodka na oblohe ani jedna hviezda. Držím ich spolu ako veľké mesto svetiel, no sám nemám ulicu ani domy.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa dívaš ďaleko za Mliečnu cestu
Nie som bodka na oblohe ani jedna hviezda. Držím ich spolu ako veľké mesto svetiel, no sám nemám ulicu ani domy.
Keď sa chce dotknúť oblohy, najprv sa rozbehne.
Na štarte som plný sily, potom ma už nesie plameň a presný smer. Než sa objavím vysoko nad nami, počuť ma skôr, než ma uvidíš.
Keď sa pozrieš hore, nechám za sebou stopu
Najprv stojím ticho na zemi, potom sa rozbehnem a vynesiem náklad veľmi vysoko. Mám oheň, hluk a dlhú stopu, no nie som ani auto, ani lietadlo.
Bez mňa by sa let na obežnú dráhu nekonal
Najprv stojím napätá ako šíp, potom sa roztrhnem do ohňa a dymu. Nenesiem ľudí na výlet, ale vynesiem ich oveľa vyššie, než dosiahne hocijaké lietadlo.
Mestá hviezd, čo sa točia spolu
Keď sa na oblohu pozeráš ďalekohľadom, nevidíš len jednu svetlú bodku. Je to obrovský ostrov hviezd, prachu a plynu, ktorý drží pohromade gravitácia.
Nocná lampa na oblohe
Nad nami sa mením z tenkej čiarky na plný kruh a potom opäť slabnem. Nežiarim vlastným plameňom, len ticho sprevádzam Zem na jej ceste.
Tichý spoločník nočnej oblohy
Nad nami putujem bez vlastného svetla, no nocou sa mením od tenučkej čiary po plný kruh. Mávam tvár, ktorá sa zjaví len z určitých uhlov, a more sa podľa mňa vie nepokojne zdvihnúť.
Obrovské mesto hviezd v tme
Keď sa na nočnej oblohe pozeráš len okom, vidíš z neho iba slabý pás. V skutočnosti v sebe držím množstvo hviezd, prachu aj tajomstiev, no nie som ani jedna z nich.
Na oblohe žmurkám, no nie som Mesiac.
Noc mi pristane najviac a ľudia si ma mýlia so svetlom v diaľke. Nechodím po zemi, ale keď sa pozrieš hore, viem ťa nasmerovať.
Mesto hviezd, no žiadne ulice
Z diaľky vyzerám ako rozliaty prach, no vnútri sa držia hviezdy aj oblaky plynu. Som viac než jedna hviezda a menej než celý vesmír.