Hádanka #12126:
Kde sa píše kriedou aj fixkou
V triede na mňa ukazuje učiteľ, no na konci hodiny bývam plná stôp. Nie som zošit ani kniha, ale bezomňa sa učí ťažšie.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Kde sa píše kriedou aj fixkou
V triede na mňa ukazuje učiteľ, no na konci hodiny bývam plná stôp. Nie som zošit ani kniha, ale bezomňa sa učí ťažšie.
Miesto, kde slová miznú a znovu sa objavia
V triede ma nájdeš na stene alebo na stole, no nestačí sa na mňa len pozerať. Raz na mne niečo zmažeš, inokedy napíšeš, čo si má trieda zapamätať.
Tu sa začína aj končí školský deň
Ráno ma zaplnia hlasy, po zvonení stíchne len na chvíľu. Nie som kniha ani lavica, no bez mňa by sa hodiny rozpadli na chaos.
Stránky, do ktorých sa vraciaš
Nie som kniha, ale viem niesť tvoje chyby aj pekný rukopis. Na hodinách ma otváraš, po škole zatváraš a v taške sa často pokrčím.
Neznie, no vie hovoriť za teba.
V škole ma držíš v prstoch, no nie som zošit ani kniha. Nechávam po sebe tenké stopy na papieri a keď sa miniem, potrebujem novú náplň. Čo som?
Tam, kde sa z nudy stáva ruch a z ruchu učenie
Ráno je v nej hluk, popoludní už len prázdne lavice. V nej sa stretne celý ročník, ale sama nie je učebnica ani tabuľa.
Kniha, čo sa otvára len pri učení
Ležím v taške, no najviac ma využiješ na hodine. Nie som obyčajná kniha na čítanie príbehov, skôr ťa vediem cez úlohy a cvičenia.
Tam, kde spolu sedí celá partia na vyučovaní
Každé ráno sa v nej ozve šum, škrípanie stoličiek a zvonenie. Nie je to kniha ani tabuľa, ale miesto, kde spolu sedí viac žiakov a učiteľ sa pýta otázky.
Miesto, kde si každý sadne
Ráno sa tu zbieha veľa žiakov a celý priestor patrí jednej skupine počas hodiny. Na tabuľu sa pozerá veľa očí naraz a zvonček ho vie rýchlo naplniť aj vyprázdniť.
Miesto, kde sa učí spolu aj naraz
Nie som kniha ani lavica, no bezomňa by hodina nemala priestor. Som plná detí, hluku a otázok, a predsa sa v mne má počúvať jedným smerom.