Hádanka #11335:
Som tichý pomocník, čo zachytí každú chybu.
Na stránke ma otvoríš, keď treba písať, kresliť alebo opravovať. Nie som kniha ani taška, no v škole ma má skoro každý poruke.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Som tichý pomocník, čo zachytí každú chybu.
Na stránke ma otvoríš, keď treba písať, kresliť alebo opravovať. Nie som kniha ani taška, no v škole ma má skoro každý poruke.
Nie je to budova, ale v nej sa všeličo deje
Keď zaznie zvonček, mení sa na živý svet šepotov, lavíc a rúk vo vzduchu. Bez nej by rozvrh nemal kde začať ani končiť.
Miesto, kde sa učí, no nie je to kniha
Ráno sa do mňa nalejú žiaci, po zvonení sa zasa vyprázdnim. Mám steny, lavice a hluk, ale nie som chodba ani budova.
Miesto, kde sa hlasy menia na poriadok.
Je nás v nej viac naraz a každý má svoje miesto, no nie sme rodina. Keď zazvoní, všetci sa zrazu pohnú rovnako. Čo je to?
Miesto, kde sedí celá partia žiakov
Ráno sa do mňa ponáhľa skupina detí a večer sa vyprázdnim. Vnútri bývajú lavice, tabuľa aj hlasy, čo sa občas ozvú naraz.
Miesto, kde sa začína deň učenia
Každé ráno sa tam stretnú spolužiaci, niekto sedí pri okne a iný vzadu pri dverách. Na tabuli sa objavia úlohy a zvonček ohlási zmenu.
Miesto, kde sa hlasy menia na šum
Ráno sa v ňom stretne veľa žiakov, no po zvonení sa všetko usporiada podľa pravidiel. Bez neho by rozvrh nemal svoj stály domov.
Na mne sa píše, no papier to nie je.
Raz som plná znakov, inokedy sa začnem odznova a všetko zmizne. Z diaľky ma vidí celá trieda, no do vrecka ma nezložíš.
Nie je to lavica, ale veľa sa tam deje
Zvonček ma otvorí aj zatvorí a vnútri sedí skupina žiakov naraz. V jednej miestnosti sa učí, píše aj počúva, no nie je to chodba ani kabinet.
Miestnosť, kde sa deň mení na učenie
Nie som zošit ani lavica, ale bez mňa by sa hodina len ťažko rozbehla. Zbieram spolu spolužiakov aj otázky a každý deň v mne znie iný hlas. Čo som?